Je piatok, 9. decembra 2016 a my GVOZÁCI nastupujme do autobusu, ktorý nás už čaká aj s našou pani sprievodkyňou oproti evanjelickému kostolu.
Po krátkej kontrole pasažierov odchádzame smer Bratislava – Kittsee - Viedeň v ústrety zážitku, ktorý sme očakávali. Cesta bola pokojná a dlhý čas nám skracovala podrobná informácia našej pani sprievodkyne.
Prvou zastávkou za hranicou bola dedinka Kittsee s výrobňou čokolády rôznych veľkostí, tvarov a chute, no kto by neodolal či odolal toľkým maškrtám? Videli sme, ako funguje prevádzka, aké sú jej dejiny či ako pracuje miestny manažment. Nasýtení či presýtení bohatou ochutnávkou pokračujeme v našej púti za krásami histórie.
Viedeň sa nám predstavila najväčšou katedrálou v meste, 3. najväčšou vežou v Európe, DÓMOM SVÄTÉHO ŠTEFANA. Jeho interiér nás okúzlil barokovými oltármi, organom s desaťtisíc píšťalami a históriou podzemných katakomb. Ďalšou atrakciou bol GRABEN – mestské priekopy rímskeho tábora, KOSTOL SVÄTÉHO PETRA so starými betlehemami zo spolkových krajín Rakúska. MÓROVÝ STĹP SVÄTEJ TROJICE nám odkryl tajomstvo spred dlhých rokov – počas morovej epidémie museli deti piť povinne víno, aby sa chránili pred nákazou. Obdivovali sme JOSEPHPLATZ so sochou Jozefa Druhého, ktorá vznikla podľa predlohy antického Marca Aurélia ..... Tak sme spoznávali elegantnú Viedeň mierne „vyzimení“ štipľavým decembrovým vetríkom takmer 2 hodiny.
Malé občerstvenie v meste či na trhoch padlo naozaj dobre každému. V príjemnej nálade sme smerovali sme do nášho rodného mesta, ktoré je, raz darmo, najkrajším klenotom ... Často si jeho hodnotu uvedomíme po návrate z cudziny. Preto je dobré, keď človek môže cestovať a následne si uvedomiť „aká si mi krásna, ty rodná zem moja ...“

Mgr. Ľubica Hybenová, PaedDr. Renáta Saganová