Je pondelok 7. decembra 2015 a my GVOZÁCI nastupujme do autobusu, ktorý nás už čaká aj s našou pani sprievodkyňou oproti evanjelickému kostolu.
Po krátkej kontrole pasažierov odchádzame smer Bratislava – Kittsee -Viedeň v ústrety zážitku, ktorý sme očakávali. Cesta bola pokojná a dlhý čas nám skracovala prednáška o rázovitých mestách SR a následne o histórii Rakúska, Viedne, bývalého kráľovského rodu Habsburgovcov.
Prvou zastávkou za hranicou bola dedinka Kittsee s výrobňou čokolády rôznych veľkostí, tvarov a chute, no kto by neodolal či odolal toľkým maškrtám? Nasýtení či presýtení bohatou ochutnávkou pokračujeme v našej púti za krásami histórie.
Viedeň sa nám predstavila najväčšou katedrálou v meste, 3. najväčšou vežou v Európe, DÓMOM SVÄTÉHO ŠTEFANA. Jeho interiér nás okúzlil barokovými oltármi, organom s desaťtisíc píšťalami a históriou podzemných katakomb. Ďalšou atrakciou bol GRABEN – mestské priekopy rímskeho tábora, KOSTOL SVÄTÉHO PETRA so starými betlehemami zo spolkových krajín Rakúska. Stretli sme sa aj s T. G. Masarykom, teda nie v životnej veľkosti, ale s jeho pamätnou tabuľou oproti kostolu. MÓROVÝ STĹP SVÄTEJ TROJICE nám odkryl tajomstvo spred dlhých rokov – počas morovej epidémie museli deti piť povinne víno, aby sa chránili pred nákazou. Obdivovali sme JOSEPHPLATZ so sochou Jozefa Druhého, ktorá vznikla podľa predlohy antického Marca Aurélia..... Tak sme spoznávali elegantnú Viedeň takmer 2 hodiny. Zlatým klincom exkurzie, okrem vianočných trhov, boli múzeá a galéria. Niektorí sa zastavili v Prírodovedeckom múzeu, potom všetci v ALBERTINE, galérii umenia, v jednej z najväčších svetových zbierok svetovej g rafiky. Maliari, ako napríklad Raffael, Dürer, Rembrandt, Leonardo da Vinci, Michelangelo, Brueghel, Cézanne, Picasso, Matisse a ďalší nám ponúkli svoje skvosty bez nároku na odmenu. Aktuálnou v našom čase a priestore bola unikátna výstava zakladateľa expresionizmu, E. Muncha. Neodolali sme, a tak sme fotografovali ostošesť – nikto nám v tom nebránil, pretože bolo dovolené zvečniť veľdiela, rovnako aj naše pocity a dojmy.
Malé občerstvenie v meste či na trhoch padlo naozaj dobre každému. V dobrej nálade sme sa vo večerných hodinách zastavili v našej krásavici na Dunaji a smerovali sme do nášho rodného mesta, ktoré je, raz darmo, najkrajším klenotom ... Treba uznať – uvedomíme si to vždy po návrate z cudziny. Preto je dobré, keď človek môže cestovať a následne si uvedomiť pravé hodnoty života...

Mgr. Ľubica Hybenová, PaedDr. Renáta Saganová