Začiatkom júna, presnejšie od 2. 6. – 6.6. 2016 sme sa pod hlavičkou Gymnázia, Veľká okružná 22, 0101 Žilina, zúčastnili umelecko-kultúrnej exkurzie pod názvom Taliansko 2016. Nebolo nás málo, veď 38 študentov – väčšinou prvákov, druhákov - 2 dospelé osoby z pedagogického zboru a in medias res sprievodkyňa z Bratislavy, pani Katka, vytvorili slušnú skupinu mladých i starších chtivých po zážitkoch a pamiatkach.
Čo nám utkvelo v pamäti, to je milánska La Scala, slávne operné divadlo s hľadiskom pre 3000 divákov. Pôvod tejto - na prvý pohľad jednoduchej budovy - možno nájsť v 18.st. a čo je zaujímavé, zaslúžila sa oň kráľovná Mária Terézia. Projekt reprezentuje neoklasicistickú architektúru. Architekt Piermarini navrhol štruktúru, celkový dizajn zmenil Caserta, ktorému sa podarilo výrazné zlepšenie akustiky s použitím tvaru podkovy. Budova sa stala inšpiráciou Viedenskej štátnej opery, Palais Garnier v Paríži aj Kráľovskej opery v Londýne. Oficiálne slávnostné otvorenie sa konalo v r.1778. Operu preslávili diela talianskych hudobných skladateľov, ako boli G.Verdi a G.Puccini.
„Zlatým klincom“ prehliadky severného Milána bol slávny Milánsky dóm.
Dozvedeli sme sa, že je to druhá najväčšia kresťanská katedrála, ktorú predbehla len Bazilika sv. Petra v Ríme. Po taliansky Duomo Milano sa nachádza na hlavnom námestí v Miláne a je jednou z najväčších gotických stavieb na svete. Stavala sa niekoľko storočí a príčinou bola výrazná vertikalita či zložitý oporný systém typický pre neskorý stredoveký sloh (výška 187 m, kapacita okolo 40 tisíc kresťanov či neveriacich), ako aj exteriérová a interiérová výzdoba chrámu. Postavili ju z tehál, ktoré sú obložené mramorom a dnu sa vojde približne 40 tisíc ľudí. Najvýraznejším prvkom dómu sú veže vežičky (135), väčšina z nich meria 17 m. Sochy sú v zastúpení asi 2300. Najväčšia veža má 109 m a na nej sa nachádza socha Madony (4,16 m). Strecha dómu je sprístupnená a poskytuje nádherný výhľad. O tom sme sa presvedčili „na vlastných nohách“, veď sme prekonali 220 schodov! Ale ten výhľad pod horúcim slnkom je nezabudnuteľný!
Užili sme si aj prehliadku Piazza del Duomo (hlavné námestie ako stred mesta obdĺžnikového tvaru na rozlohe 17000 m2) s rázovitými kaviarničkami a reštauráciami, s Malým víťazným oblúkom a múzeom s expozíciou zbraní a gobelínov.
Verona ako moderné priemyselné mesto severu je pre voju krásu je vyhľadávaná turistami, určite aj preto, že slávny dramatik W.Shakespeare do nej zasadil dej tragédie Rómeo a Júlia. Na vlastné oči sme videli Rómeov dom a Júliin balkón. K spomenutým objektom by ste prešli aj „poslepiačky“, pretože davy turistov vás dostanú do historickej časti mesta aj bez sprievodcu. Väčšina turistov sa „zhlúčila“ okolo sochy Júlie a kto chcel byť v živote ešte šťastnejší, ako je, sa musel dotknúť zlatých „dvoch bielych sopiek.“
Prehliadku Benátok sme začali vnímať na slnkom zaliatej vyhliadkovej lodi, no skutočné skvosty nás čakali na Námestí sv. Marka, ktoré sa právom považuje z náboženské, kultúrne a spoločenské centrum. Sú tu najväčšie skvosty mesta: Bazilika sv. Marka, Dóžov palác, Zvonica sv.Marka, Knižnica marciana, renesančná hodinová veža či sídlo benátskeho patriarchu.
Bazilika sv.Marka vytiahla z našich batôžkov všetky fotoaparáty či mobily, veď kto by nechcel po návrate domov ukázať priateľom bohato zdobené hlavné priečelie s byzantskými, gotickými či renesančnými slohovými prvkami a nádhernými kupolami. Hlavnú loď uzatvára polkruhová apsida (priestor pre duchovenstvo). Preslávila sa krásnymi mozaikami, ktoré sú vyhotovené na zlatom podklade s byzantskými vplyvom. Najcennejším umeleckým dielom je prenosný oltár – predstavuje byzantsko-benátske umenie obrovskej hodnoty. Skladá sa z 80 emailových tabuliek vsadených do obdĺžnikového tvaru. Motívy na tabuľkách sú kresťanské – apoštoli, svätci, anjeli, pochádza z Byzancie.
Susediaci Dóžov palác slúži ako rezidencia dóžov, ktorí žijú v Benátkach. Požiarmi poškodené priestory obnovili v goticko- renesančnom a barokovom štýle v 15.-17.st. Vchodom do dvora paláca je obrovská brána Porta Della Carta. Moc Benátok na mori symbolizujú sochy Marsa a Neptúna. Vo dvore, ktorý je považovaný za najkrajší na svete, sú 2 bohato zdobené bronzové studne. Arkády, lodžie, ružová farba fasád, geometrické motívy dávajú stavbe mimoriadnu vznešenosť. Dnes tu nájdeme umelecko-historické múzeum. V Sále veľkej rady – v mieste zhromaždenia, mali prístup všetci Benátčania šľachtického pôvodu starší ako 15 r.- tu sa volili najväčší úradníci, tu sa schvaľovali zákony a konali slávnosti. Je tu pozlátený strop – maliari Veronesse a Tintoretto. Volebná sála – tu sa počítali hlasy po voľbách.
Väzenie a Most vzdychov
V Dóžovom paláci sa nachádzalo aj preslávené väzenie, často spomínané v literatúre. Bolo tu 9 vlhkých hrobiek (tzv. studní), ktoré boli výhradne pre najnebezpečnejších zločincov – (napr.milovník a dobrodruh Casanova). Casanova napísal knihu Príbeh môjho života z Piombi, kde opísal podobu väzenia a podmienky, v akých väzni žili. Most vdychov tvorí úzky tunel, vo vnútri rozdelený na 2 časti. Žiaden iný most nevzbudzuje toľko fantázie a obrazotvornosti ako práve tento. Francúzsky hud. skladateľ Jacques Offenbach skomponoval pod týmto názvom aj operu. Pomenoval ho G. G .Byron, anglický romantický básnik, pretože ním prechádzajúci väzni vydávali žalostné zvuky či vzdychy pri pohľade na svet, ktorý im bol odopretý.
Spomienok, dojmov, zážitkov, fotografií sme si domov priniesli neúrekom. Veď kto by nezvečnil nádhernú scenériu Lago de Garda, najväčšieho talianskeho jazera, kúpeľné mestečko Sirmione a mnoho, mnoho ďalších kuriozít.
AK sme Vás pri listovaní nášho albumu z exkurzie Taliansko 2016 zaujali, doprajte si v budúcnosti podobnú školskú aktivitu. Verte, že stojí za všetko. Pretože peniaze a čas investovaný do umenia či spoznávania sveta Vám nikto a nikdy nevezme...
Mgr. Ľubica Hybenová, PaedDr. Renáta Saganová