Študenti nášho gymnázia sú široko-ďaleko známi svojím hereckým, tanečným a speváckym talentom. Veď kto by nepoznal povestné akadémie, prehliadky najlepších v muzikáloch s rozmanitými motívmi? Posledné roky nás presvedčili v tom, že aj výtvarné vlohy zapustili korene a predierajú sa na povrch svojráznymi projektmi. Spomeniem napríklad medziposchodie so symbolickou postavou „vyššej moci“ obklopenou desiatkami kníh alebo strom života v metamorfózach prírody, alebo rodiace sa projekty výzdoby stien prvého poschodia hlavnej budovy. Poslednou lastovičkou bola vianočno-novoročná súťaž, vyhlásená študentským parlamentom v decembri 2005.
1. časť projektu mala humanitno - charitatívny zámer, bola zbierkou hračiek pre deti z detských domovov a choré deti zo žilinskej nemocnice.
2. časť projektu predstavuje súťaž o najkrajšie, najoriginálnejšie, najzaujímavejšie vyzdobenú triedu so zimnými a vianočnými motívmi.
Fakt, že sa do súťaže sa zapojili len tri triedy (1.E, 2.A, 2.D), nebol veľmi povzbudivý a lichotivý. No návrhy, a hlavne realizácia projektov všetkých prekvapili, niektoré detaily doslova šokovali. A to veľmi príjemne.
Keď sme prechádzali z učebne do učebne, t.j. z 37 do 36 a potom do 32, nevedeli sme spontánne vysloviť meno víťaza.
No ale pekne po poriadku. Prvá učebňa s čarovným svetom bielej pani Zimy a vianočnej nádielky bola
tridsaťsedmička /1.E/.
Dominantným motívom bol biely snehuliak a jednoduché drevené sánky, ktoré sa objavili opakovane v celom priestore učebne /okná, stojan, obrazy, steny, nástenka/. Čaro domova sprítomnil horiaci kozub a melódia s textom Tichej noci, vianočný stôl s blahoželaním v angličtine, nemčine a taliančine so symbolickou zelenou čečinou nás presvedčil, že naším „domovom“ sa stala Európska únia, ktorá, či chce či nechce, berie na vedomie, že jej rodina sa rozrástla.
Tridsaťšestka /2.D/ nás očarila motívom zlatých hviezdic, zvonkohrou, sviečkami, veselými mikulášskymi čižmičkami, stropnou výzdobou..... A opäť sa tu objavil motív domova, tentokrát v podobe malého kartónového domčeka na stene.
Tridsaťdvojka /2.A/ nám doslovne vyrazila dych. Vstupné dvere nám dali na známosť, že domček so „zasneženým“ adventným vencom je tá hodnota, ktorá má vždy a v čase Vianoc dvojnásobne, trvalú cenu zlata. Pôsobivá „nitkohra“ za vstupnou bránou, vianočné sentencie na stenách, velikáni našej literatúry vtipne vianočne „naladení“, lavice s mašľami, mikulášske čižmičky pre celú pospolitosť, farebná bielo-modro-zlatistá mozaika na oknách, veselé tieňohry na skriniach ...... Klobúk dolu, druháci.
Pravda je, že sme vyhlásili súťaž, a tak sme sa okrem kochania vo výtvarnej fantázii zamýšľali nad tým, ako zhodnotíme snahu všetkých troch kolektívov.
Nakoniec náš verdikt znie:
1. miesto 2. A
2. miesto 1. E
3. miesto 2. D
K dosiahnutým výsledkom blahoželáme.
Na záver si dovolím aj vyjadriť nádej, že vianočno-novoročný projekt bude mať nasledovníkov aj v ďalšom školskom roku, že tí, ktorí, sa rozhodovali, budú v budúcnosti tvoriť, že tí, ktorí neobhájili prvenstvo, dokážu prekvapiť a zvíťaziť.
Čas letí opreteky a ani sa nenazdáme a čas vianočný k nám zavíta opäť.
Čas, keď svet šťastím oplýva.
Keď závisť v srdci nebýva.
Keď štedrosť nemá hranice.
Keď radosť sa v očiach ligoce.
Keď láska všade navôkol je.
Keď každý len úsmev a dobro daruje.
