Pri príležitosti dňa, kedy brány našej školy prekročil prvý kockáč, sa uskutočnilo stretnutie všetkých absolventov matematických tried za dvadsať rokov ich existencie. Účasť nebola veľká, ale o to srdečnejšia atmosféra.

Po úvodnom privítaní prehovoril pán riaditeľ Mgr. Peter Balko. Rozprával o úsilí nášho gymnázia založiť triedu so zameraním na matematiku, o prvých skúsenostiach s prácou s talentami, o úspechoch študentov na rôznych súťažiach. Nezabudol ani na profesorov, ktorí sa týmto talentovaným žiakom venovali, a to nielen v matematike , ale aj v iných prírodovedných a humanitných predmetoch.

Pretože moderátorka zabudla na prípitok, ujal sa ho pán zástupca Galovič a účastníci našťastie neostali na sucho (matematici by si ale určite poradili aj sami). Večera bola dopingom pred veľkou súťažou o papierový kváder naplnený sponzorsky zabezpečenými fľašami perlivého moku. Okrem tejto ceny víťaz získal aj právo nalievať profesorskému zboru.

Všetci bývalí maturanti sa rozdelili do šiestich tímov a pustili sa do dôkazu tvrdenia:"1+1=2". Vzduch bol nabitý intelektom, ale aj humorom a nadsázkou. Vyhodnotenia sa chopila komisia v zložení: pán profesor Sabo, pani profesorka Sadloňová a preto, aby členovia nestratili priestorovú orientáciu aj pán profesor Hricek. S rozhodovaním to nemali veru ľahké. Nakoniec cenu spravodlivo rozdelili a každý tím získal jednu šestinu. Kockáč, ktorý sa snažil zmiasť komisiu a tvrdenie na malom žltom papieriku vyvrátil, bol odmenenený špeciálnou cenou. Pán profesor Sabo ocenil výkony družstiev a prisľúbil, že na hodinách matematiky upozornia žiakov aj na podobné originálne dôkazy matematických viet (nuž kockáči, máte sa načo tešiť).

Zbytok večera sa niesol v znamení rozhovorov. Hudbu, ktorá hrala v pozadí skoro nikto nevnímal. Všetci vychutnávali vzácne chvíle stretnutia zo svojimi bývalými učiteľmi a spolužiakmi. Rozlúčka bola nostalgická s vymieňaním e-mailov a prísľubom budúceho stretnutia.