Dňa 17.novembra 2005 ocenil minister školstva Slovenskej republiky Martin Fronc pamätným listom svätého Gorazda študentov Gymnázia, Veľká okružná, Žilina študentov Martina Ladeckého zo Žiliny a Petra Pijáka z Nesluše za vynikajúcu prezentáciu projektu Kvapky vody na Medzinárodnom festivale vedy a techniky /Expo Science Internacional / v Santiagu de CHile, ktorý sa uskutočnil v júli 2005.

Ako to vlastne všetko začalo? To už bolo veľmi dávno, ale určite to bolo na našej škole. Vzhľadom na to, že náš projekt je o fyzike, tak v tom má prsty aj pani profesorka Šutáková. Tá začala usporiadať Kysucký festival vedy a techniky. My sme sa zúčastnili už prvého ročníka v roku 2003, kde bola naša premiéra. O týždeň neskôr sme sa zúčastnili krajského kola Festivalu vedy a techniky, ktorý bol v Liptovskom Mikuláši. Z neho sme postúpili na celoslovenský Festival vedy a techniky, ktorý je organizovaný AMAVETom (Asociácia pre mládež, vedu a techniku). Tá bola v Košickom Dome techniky 6.-9. novembra 2003. Podľa hodnotení porotcov sme obsadili 9.-10. miesto a zaradili sme sa tak medzi 21 víťazných projektov postupujúcich na inú národnú výstavu organizovanú členskou organizáciou MILSETu. 6.-8.mája 2004 sa nám preto dostalo cti reprezentovať seba i svoju vlasť na belgickej národnej výstave Exp'osons 2004, ktorú organizovala Ose la science v univerzitnom mestečku Louvain-la-Neuve.
Nám to ale nestačilo, a tak sme náš projekt zlepšili a rozhodli sme sa prihlásiť na ďalší festival. Bohužiaľ, ten sa nekonal v tradičnom čase, teda v novembri. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď nám prišiel email od kamaráta, ktorý pracuje pre AMAVET, kde nám poslal pozvánku na Festival 2005, ktorý bude v Bratislave, ale až 3.-5.júna. Problém bol v tom, že sa nám to skoro prekrývalo s maturitami. Mali sme ale šťastie, pretože obidvaja sme zmaturovali do štvrtka a v piatok skoro ráno sme už sedeli vo vlaku smerom do Bratislavy. Išla s nami aj pani profesorka Šutáková, ďalšie dva projekty z našej školy a jeden zo ZŠ Trnové. Hoci bol tento Festival zvolaný na rýchlo, bolo tu veľa projektov – presne 75, ale zo Žilinského kraja sme tu boli iba my. Po mnohých prezentáciách (a prebdených nociach) prišlo vyhodnotenie. Víťazmi sa stali 3 projekty, medzi ktorými bol aj náš projekt Kvapky vody.
Potom sme sa zúčastnili na medzinárodnom festivale Expo Science International, ktorá sa tento rok konala v Santiagu de Chile v Chile.
Prvou prekážkou pre nás bol let, pretože sme v živote ešte neleteli. Keď sa lietadlo vznáša od zeme, tak je to veľmi zaujímavý pocit v žalúdku. Letelo sa príjemne, až na turbulencie nad Andami a jedným nepodareným pristátím, kedy sme spadli prudko na zem (veľa nechýbalo a vybil by som si zuby kolenami). Teraz už môžeme povedať, že sme letovo zdatní, pretože sme 6-krát leteli – nešli sem z Bratislavského letiska do Santiaga, ale Viedeň–Paríž–Sau Paulo–Santiago a späť. Ďalším šokom pre nás bolo ubytovanie, ktoré bolo v niektorých hoteloch luxusné (kuchynka, vírivka, trezor na izbe, podlahové a stropné kúrenie...), ale my sme dostali zlú izbu, pretože sem v nej nemali radiátor (v Chile je teraz zima–v noci cca 5°C), potom sme mali steny vlhké do 40 cm, vzhľadom na to, že sme boli na najvyššom poschodí, tak nám pol dňa netiekla voda a ak tiekla, tak len horúca. Keď sme chceli vymeniť izbu, tak sa to nedalo, lebo všetko bolo plné. Ale izba nebola veľmi dôležitá, lebo sme v nej iba spali a zvyšok dňa sem chodili po pamiatkach v Santiagu alebo sme boli na výstave.
Pamiatok tam majú dosť, niektoré sú dokonca podobné ako u nás – prezidentský palác, ale majú tam aj sochu Panny Márie, podobnú Kristovi v Rio de Janeiru, potom pekné záhrady (hlavne v zime), veľmi zaujímavý trh, kde sme nakupovali aj my a asi najväčšou „atrakciou“ boli slumy (drevené chatrče bez vody a kanalizácie, v ktorých žijú najchudobnejší obyvatelia). Tie sme videli už z lietadla, ale sú len po okrajoch, centrum je úplne nové. Medzi stále prítomné nádhery patrili Andy, ktoré bolo vidieť z každého kúta mesta.
Samotná súťaž až takou súťažou nebola, lebo hneď na začiatku sme sa dozvedeli, že súťažia len domáce projekty a my sme tam len ako „ozdoba“. Tak sme tento čas využili na nadväzovanie medzinárodných vzťahov a prezeranie si iných projektov. Sami sme mali dosť práce s prezentáciou vlastného projektu, ktorý popisuje správanie sa dažďových kvapiek na okennom skle automobilu. Toto bola naša zázračná formulka, ktorú sme vraveli všetkým „nefyzikom“. Zistili sme, že jediná šanca ako komunikovať, je španielčina, ktorú sme neovládali alebo angličtina, ktorú zasa neovládali ostatní (nie úplne, týka sa to iba španielsky hovoriacich krajín, ostatní Európania, Američania, Afričania a Arabi hovorili po anglicky). Nás potešil taký nepriamy kompliment, ktorí nám dala Juhoafričanka = native speaker, lebo po chvíli rozhovoru povedala: „Please speak slowly.“ Po skončení súťaže bola záverečná párty a potom sme sa išli baliť na cestu domov.
Tá prebehla v poriadku až na zmeškané lietadlo v Paríži, kde bol totálny chaos (dokonca na letisku po predložení našich pasov museli volať či existuje také niečo ako Slovenská republika – trvalo im 5 minút, dokým to overili). Vďaka zmeškanému lietadlu sme zmeškali autobus do Bratislavy a tým aj posledný vlak do Žiliny. Už očakávanému prespaniu na stanici zabránil Peťov otec, ktorý po nás prišiel autom. A čo sme robili potom? Samozrejme, že spali. Ja osobne od 5:00 do 17:05, takže aj toto bol skvelý zážitok. A čo sme urobili ako prvé, keď sme sa vyspali? Samozrejme sme si sadli za počítač a napísali tento článok.