Za tento uplynulý rok sa v našej triede takmer nič nezmenilo, a ak sa aj zmenilo, mali ste možnosť to určite postrehnúť. Sme taká úplne normálna trieda, ktorú tvorí 34 po vedomostiach (ne)chtivých študentov. Do školy chodíme zväčša (ne)pravidelne najradšej na písomky prípadne na polročné skúšanie. Sme ako všetci iní, tak trochu strelení a tiež trošku svojím spôsobom geniálni. Nemá zmysel vypisovať o nás zdĺhavé a najmä (ne)duchaplné eseje. Tí, ktorí nás poznajú vedia o nás všetko, čo vedieť môžu a tí, čo nás nepoznajú, aj tak by nevedeli o čom je reč.
"A prišla som domov úplne vycicaná."
"Keď suka nechce, ani pes neštekne"
(Skotnická)
"Kde sa môžeš zadusiť? No môže sa to stať doma: zakúriš si v peci, naložíš plnú pec, komín je upchatý, zapcháš diery v oknách, zavrieš dvere..."
"Nemôžem vám to skontrolovať, lebo to sama neviem."
"Jedzte margarín, budete ako Gagarin."
"Ako sa voláte? A akú som vám dala vlastne otázku?"
"Mohla som sa pomýliť, veď včera som to robila ešte o pol noci."
"Napíšte si: Hmm..........a to stačí."
(Varšová)
"Dielo sa nazýva Dômyselný Don Kojot."
(pri odpovedi na literatúre)
"Nie sme ani takí sprostí ako sa nám nechce."
(pri skúšaní)
P.S. Nebolo to bohviečo, ale bolo to z duše (skôr sme nechceli mať pod našou fotkou nejaký iný príspevok).
MOTTO:
"Chceme prežiť, čo sa prežiť dá.
Chceme skúsiť, čo sa skúsiť dá.
Chceme ľúbiť, čo sa ľúbiť dá.
A aj napriek tomu chceme ostať
mladí,
neskúsení
a milovaní."