Naše čakanie na odchod do Anglicka bolo napínavé a dlhé, zájazd niekoľkokrát preložený a dokonca aj ohrozený....
ale konečne nastal čas nášho týždňového úniku z reality za splnením našich malých cestovateľských snov...
Nadšenie, radosť, očakávanie, ale aj napätie a nervozita sa stupňovali a vyvrcholili vo štvrtok, 4.mája 2006,
keď sme sa o 10.00 dopoludnia všetci účastníci stretli na autobusovej stanici v Žiline, avšak nie len GVoZania, ale aj študenti
Gymnázia, Hlinská. Určite naša prítomnosť neušla pozornosti ľudí na stanici – ooobrovská kopa batožiny a skupinky veselých
mladých ľudí s rodičmi. Autobus s nápisom Paríž-Londýn prišiel presne načas a dvaja sympatickí šoféri nám pomáhali naložiť
batožinu. Posledné objatie rodičov, posledná pusa na líce, posledný krížik na čelo a nastúpili sme do busu. Ešte zakývať
rodičom z okien....
A the best times začali!!!! Päť minút po odchode zo Žiliny nám bolo úúúplne jasné, že tento výlet nebude len taký
obyčajný výlet, že táto partia nie je len taká obyčajná partia
Česko nás privítalo prudkým lejakom, ktorý našej nálade neuškodil a po ktorom vykuklo slniečko s následným
krásnym počasím. V Brne nás už čakala a do autobusu nastúpila naša pani sprievodkyňa, ktorá nám bola po celý čas k
dispozícii a veľmi ochotne dávala odpovede na naše ,,pestré“ otázky.
A tak sa po prechode Nemeckom za oknami autobusu začali mihať črty Francúzska a po dlhej, asi 21-hodinovej
ceste, sme sa ocitli na predmestiach Paríža. Počas takmer prebdenej noci v rôznych nepohodlných polohách (poznáte to.... ),
s početnými zastávkami každé cca 3 hodiny (čas sa upravoval podľa potrieb) sme sa zároveň dozvedeli veľa faktov a
zaujímavostí o miestach, ktoré navštívime. A ticho v buse počas výkladu udržiavala p.p.Pávová pohľadom, ktorý umlčal aj t
ých najukecanejších (z GVoZy bola s nami p.p.Jambrichová)
Konečne na nohy!! Prvá zastávka: Chrám Notre Dame, známy ako Chrám Matky Božej. Prehliadka nádhernej
katedrály zvnútra aj zvonka – a ťažko povedať, odkiaľ bola pôsobivejšia. Čo socha, to krása, čo pohľad, to očarenie....
V uličkách Paríža bol hodinový rozchod na obed a na nakúpenie suvenírov. No a aj na obkuknutie masy
narozmanitejších parížskych ľudí.... a už nás čakal Louvre... fascinujúca presklená pyramída a obrovské nádvoria....
zmeškali sme vstup pre našu skupinu, ale po mnohých silných kontrolách sme sa dostali pod sklenú pyramídu a tam bol rozchod
na tri a pol hodiny, čo je na Louvre neuveriteľne málo. Tak naháňačka za skvostami Louvru začala .... fotka Mony Lisy,
bohužiaľ, nevyšla kvôli ostražitosti ochranky v Louvri sa našiel každý kúsok histórie.... (mimochodom, ako sme zistili, tak v
Louvri sa nesmie sedieť na zemi )Nasledovala cesta rozsiahlymi alejami s nádhernými záhradami až na námestie s egyptským
obeliskom, kam po nás o hodinu prišiel autobus a urobil s nami prehliaku cez Champs Elyseés k Víťaznému oblúku.
No a potom nás čakala už len takmer hodinová cesta do hotela Formule 1. Tam sa nám o zábavu postarali nielen kódy na
dverách a semaforom riadené sprchy a WCká, ale aj španielski návštevníci hotela a semafory cez hlavnú cestu
Konečne sme sa dobre vyspali a ráno sa už o ôsmej odchádzalo z hotela opäť do Paríža. Smer cesty: Versailles,
kde sme odstáli poriadne dlhú radu (približne hodinu). Versaillský palác je rozlohou veľmi veľký, ale prešli sme len malú časť,
avšak bol nádherný - obrazy, honosná výzdoba... Najviac sme sa ale tešili na slávne versaillské záhrady... ale nastali
komplikácie a pani sprievodkyňa nebola s nami, ani lístky neboli - a ani pani profesorky. Niektorí z nás sa snažili dohodnúť s
francúzskym strážnikom, ale ten bol nekompromisný a len veľmi málo anglicky hovoriaci. Ale vyriešilo sa to a tú nádheru
slávnych parížskych záhrad sme si napokon naplno vychutnali... boli na to vyhradené len necelé dve hodiny, behali sme v
malých skupinkách, a niektorí to za príjemnej orchestrovej hudby stihli prebehnúť celé, síce šialeným tempom . Bolo to
nádherné, za každým rohom iný kút zeme a ešte krajší ako ten predošlý.... vôňa, príjemná teplota a nádherná jarná zeleň, to
ostro kontrastovalo s našimi ubolenými nohami....
Polhodinka vydýchnutia v buse a znova vystupovanie, tentoraz pri Eiffelovej veži. Opäť nás čakala dlhá rada na
stup, avšak stálo to zato, samozrejme.... nastúpili sme do výťahu a pomerne rýchlo sa nám zem vzďaľovala spod nôh.....
naša túžba po ceste na tretie poschodie stroskotala po zvážení komplikácií a množstva ľudí.... ale niektorí si to nenechali
újsť a videli Paríž z takej výšky.... my ostatní sme sa pokochali výhľadom ďaleko a hlboko a pešo to zbehli dole, užili si pocit
Parížanov, keď sedia v parkoch pod Eiffelovkou.... A znovu bus, tentoraz má pre nás sprievodkyňa a šoféri prekvapenie....
odviezli nás pred najznámejší klub Moulin Rouge, vraj na dve hodiny.... síce sme boli unavení, toto prekvapenie nám dobre
padlo. Pešo sme vyšli úzkymi, umelecky ladenými uličkami hore k Chrámu Sacre Ceour, odkiaľ je nádherný výhľad na celý
Paríž... posedenie pred Moulin Rouge, chaos kvôli strateným študentom a už len posledný pohľad na nesmierne nádherný,
očarujúci a na srdce apelujúci Paríž a môžeme zavrieť unavené oči a oddychovať....
Ale nie nadlho... znova nás vyhnali von, okolo pol jednej v noci, na trajekte z Calais do Doveru . Unavení, ubolení a hladní...
navyše vonku pršalo a bolo zima. Tak sme posediačky (a v rôznych iných polohách ) predstierali spánok. Avšak ako
svedomití študenti, ešte aj diskutovali o SMSkách z anglických sietí, prekladali letáky a nápisy . V autobuse sa okolo druhej
rozľahlo ticho (spánok) a vstávalo až o šiestej na parkovisku pred Greenwichským parkom. Okolo ôsmej sme vyrazili.
Prechádzka nádherne zakvitnutým parkom, londýnskymi uličkami, zastávka v observatóriu a pri nultom poludníku, zábava na
besných veveričkách a potom nás naši super šoféri asi dve hodiny vozili po Londýne. Asi sa zľutovali nad tými úboho a
unavene vyzerajúcimi detiskami Londýn bol krásny, síce preľudnený....
Ďalší cieľ : Prírodovedné britské múzeum, síce sme nič moc od toho nečakali, ale o to bol zážitok silnejší.
Jednoducho nás to dostalo a nechcelo sa nám odtiaľ odísť... bolo to neopísateľné, tento zážitok treba zažiť. Úplne všetko
ohľadne Zeme podané veľmi zaujímavou a pútavou formou – od dinosaurov, cez vývoj Zeme, vesmíru, vtákov, opíc, ľudského
tela až po vulkány a zemetrasenie... práve simulácia zemetrasenia nás chytila najviac, dokonca sme sa aj dvakrát vrátili....
No a ako by to bolo, byť v Londýne a nezájsť do Madamme Tussaud´s... stretli sme sa s hviezdami šoubiznisu, ale aj
osobnosťami, ktoré zmenili tento svet. To však nebolo to naj. Jednoznačne to boli strašidelné priestory hlboko v podzemí,
ktoré neodporúčame ľuďom slabším na srdiečko úžasne sme si to užili a ľutovali, že sa nedalo ísť znova.... cesta taxíkmi cez britskú
históriu no a fascinujúca časť ,,Journey to infinity´´, kde nám nad hlavou lietali planéty a celý vesmír, zdanlivo trojrozmerne....
veľmi pôsobivé.
A znova ubytovanie na noc ...bláznivé hodinové komplikácie v londýnskom hoteli spravovanom Indmi... ale vyspali
sme sa v pekných izbách, dobre sme sa naraňajkovali, avšak chuť na prehliadku Londýna nám odobral výdatný dážď, ktorý
skončil až napoludnie. Vystúpili sme na Trafalgar square, ktoré je v rekonštrukcii a kráčali pešo do Buckinghamského paláca,
po nepríjemnom lejaku, ktorý jednoznačne skreslil naše spomienky na Londýn... čľapkanie v topánkach, nohavice mokré až
nad kolená, dáždniky.... navyše, výmena stráží sa nekonala. Unavení, mokrí a uzimení sme šli na Trafalgar square nakúpiť
krásne londýnske suveníry a na zvyšný čas (3-4 hodiny ) ,,zaparkovali´´ v Národnej galérii, aby sa aspoň ako-tak usušila časť
nášho odevu. Avšak prekvapivo, galéria niektorých z nás úprimne zaujala, bolo to fascinujúce...
A blížilo sa finále!!! O pol štvrtej odchod z Londýna na trajekt.... cez nádherné zelené anglické trávniky s ovečkami,
s kaštieľmi v lesoch.... Posledné naše libry skončili v obchodíkoch na trajekte a pred nami už len ďaleká cesta domov -
tentoraz cez Belgicko. A čo sme v buse robili??? Spánok, hranie hier, počúvanie hudby, výmena MP3 prehrávačov, navyše
nám naši super šoféri púšťali filmy a hudbu
A tak sme po 28 hodinách cesty uvideli znova naše známe ulice Žiliny. Na záver trošku štatistiky - na našom výlete
sme absolvovali 3860 km. Prechádzali cez 6 štátov, v autobuse strávili XY hodín (kto by to zrátal? Nekonečne veľa času to
bolo....), spali sme v buse možno 6 hodín ....atď..
A potom už len ... radosť zo stretnutia s rodinou, vidina dobrého jedla a spánku vo vlastnej posteli , ale aj chuť sa na druhý deň
znova pobaliť a ísť s rovnakou partiou znova...
Aj napriek minimu komplikácií bolo týchto 6 dní absolútne nádherných, nezabudnuteľných a skvele sme si ich užili,
spolu so všetkou tou koooopou zábavy. S priateľmi, s pani profesorkami, pani sprievodkyňou a pánmi šoférmi....Ďakujeme!!!!
