Gymnázium, Veľká okružná
Gymnázium, Veľká okružná 22, 010 01 Žilina, tel.: 041/5620 288

Hlavná stránka
 
  KOČaP 2003 (Spain,Costa del Azahar,Oropesa del Mar) 11.9-22.9.2003 alebo OKOLO EURÓPY ZA 12 DNÍ (3.A,3.B,3.D,3.E)

Tento KOČaP bol asi jedným z najmasovejších kurzov v celej histórii. Zúčastnil sa na ňom neuveriteľný počet študentov zo 4 tried! Zaplnili sme celé 2 autobusy, ktoré sa s nami vydali na strastiplnú 3-dennú cestu naprieč Európou. Predstava hrôzostrašná, ale čo by sme nespravili preto, aby sme mohli ochraňovať prírodu a spoznávať kultúru v ďalekom Španielsku! Napokon, určite to stálo za to...
3.D Babská jazda
Tak toto označenie môžete brať úplne doslovne, pretože na Kočap sme sa vybrali v zložení čisto dievčenskom pod velením našej triednej profesorky p.Petrovajovej. Naši hoši sa od nás oddelili z nejakých doposiaľ nezistených dôvodov, niekedy...nikto si už ani nepamätá kedy. Naša cesta sa začala ešte vo štvrtok v škole. Na 1.hodine visí vo vzduchu závan nervozity. 2.hodina-nervozita sa stupňuje. 3.hodina - napätá atmosféra by sa dala krájať nožom. 4.hodina - tu už nôž nestačí -potrebovali by ste aspoň motorovú pílu. 5 hodina - na podobné úvahy už nie je čas TREBA BALIŤ! Preteky s časom sa začínajú. Všetci to našťastie stihli, a tak o 14:00 stojíme nastúpení pred autobusom, opadáva z nás stres a tony batožiny. Keď sa konečne zorganizujeme a každý si nájde miesto na sedenie, zisťujeme krutú REALITU: tento malý priestor (cca 1m3 ) sa nám stane domovom na najbližších 49 hodín. Jedinou výhodou oproti cestujúcim v druhom autobuse bolo, že máme klímu. Až neskôr sa ukázalo, že to až taká výhra nebola. Naša klíma totiž smerom do uličky varila a pri okne mrazila - jednoducho z nás robila polotovary. Cesta ubiehala a prišiel zlomový bod - Piešťany /prišiel skoro, a to bol aj zámer, že 3.A:. S blížiacim sa večerom stúpala dobrá náladička a s ňou aj obavy z noci. Vyspať sa v autobuse, tak to nie je až také jednoduché. Vyspať sa kvalitne a dosýta? - radšej zabudnite. Spali sme rozložení všade a všetkými spôsobmi: na okne, na schodoch, nad motorom, pri smetiach, pod sedadlom, na pvc fľašiach, na niekom, v objatí, hlava na nohách a opačne...skúsili sme asi všetko. A výsledok ? NULOVÝ. Tak krásne zničených nás vždy zobudili ľudovky o štvrtej ráno - šoféri boli strašne milí a splnili, čo nám len na očiach videli, napr. nás zamkli v autobuse a podobné vychytávky. :Jedinou záchranou bol deň strávený v Monacu a Barcelone. Bez toho by sme dve noci v autobuse už asi len tak nerozchodili. Príchod do Monaca bol tragédiou pre obyvateľov a komédiou pre nás. My sme sa bavili na ich účet, aj tak ho tam majú všetci dosť plný. Tí miliardári nám ukazovali divné posunky, ako "Kto vás sem pustil?" - šoféri nechápali. Podarilo sa nám totiž zablokovať celú premávku a každá ďalšia zákruta sa javila ako istá smrť. Problém bol v tom, že náš bus bol príliš veľký alebo ich uličky príliš malé. Zázrakom sa nám podarilo dostať až do centra a mohla začať celodenná "exkŕžn". Monaco bolo úžasné, takisto Barcelona, len škoda,že sme ju prebehli rýchlosťou F1. Zobúdzajúci sa Španieli a ľudské "sochy" parádne zízali na dav študentov, ktorý sa valil cez La Ramblu. (Katkés-La Rumplu:. Táto ulica bola plná sôch - zamaskovaných ľudí, ktorí tam nehybne stáli 1h ,5h ,celý deň. Boli to naozaj profesionáli, nenechali sa vyprovokovať ani od nás -a to je výkon, lebo my sme tiež profesionáli (ale v lezení na nervy). Od nášho cieľa nás už delil iba krôčik = 100km. Situácia v autobuse sa vyostrovala, cítili sme sa ako sardinky. Nebolo už čo piť, jesť ani čo dýchať. Každý si strážil svoj vzuchový priestor a napádal ostatných: "Nedýchaj veľa!" Klíma nás zase raz zachránila. Poloomráčení sa dostávame do Oropesy. Konečne. Postupne sa ako-tak preberáme a aklimatizujeme - to nám išlo veľmi rýchlo. Pozitívnym prekvapením bola večera - našli ste na nej asi všetko, dokonca aj hranolky (to nadšenie nás po 7 dňoch ich jedenia prešlo. Už po treťom dni sme ich nemohli ani cítiť.) Nasledujúcich 7 dní utieklo ako H2O. Naplno sme si užívali nič nerobenia, slnka, mora s 3m vlnami, piesku - mali sme ho úplne všade, plavčíkov (cruz roja) a exkluzívneho ubytovania. Nemalo to ďaleko od raja. Voľné chvíle sme si vypĺňali súťažami a hrami, napr.tú v opaľovaní bezkonkurenčne vyhrali ZuzHviz+Erix,tú v hádzanej a orientačnom behu do apartmánu zase 6+1company. Z piesku sme stavali neuveriteľné výtvory:morské panny, koloseá, pyramídy...a konala sa aj obdoba 24h.futbalu. SLOVAKSvs.LIFEGUARDS. Kto vlastne vyhral? Netušíme. Pokojné večery sme si krátili...čiernym Petrom a najčastejšou činnosťou bolo otváranie.....dverí. Videli sme pravú coridu, s naším ukecaným sprievodcom sme robili kultúrne obchôdzky mesta a navšívili pravú latino disco party. Spoznávali sme mentalitu Španielov a Španielska (Abdul ,Mahmad ,Arrašid:) a chýbalo len málo a už sme mohli byť na dovolenke v Maroku. Ale nevyšlo nám(im ) to. SAKRA! Zážitkov máme nekonečne veľa a obľúbeným heslom sa stalo "Čo pot to perla, čo roh to pasák". Keby sme mohli, tak tam ostaneme naveky, ale URČITE by nám bolo smutno za GVO. Tak sme sa radšej rozhodli (boli sme donútení) vrátiť sa. Na ceste späť sme si ešte urobili zastávku v Nice (čítaj NAJS), kde sa nám ujo z prístavu vyhrážal, že zavolá políciu. Tí Francúzi sú akísi agresívni! Vyšľapali sme si okolo 1000 schodov na hrad, ktorý hradom vlastne ani nebol, okúpali sa v azúrovom ľadovo - studenom mori, urobili posledné masové foto (dokonca sme sa všetci zmestili na jednu fotku ) a hor sa domov! Naše pocity boli neopísateľné, zážitky hlboké, ale nechuť vrátiť sa späť do školy asi najväčšia. Za tých 12 dní sme toho stihli naozaj veľa:najazdili tisícky kilometrov, prešli cez 6 krajín, spali minimálne, zjedli tony hranoliek, vypili litre slanej, sladkej a inej vody a oslávili jednu 18nástku (že,Marek). Tak to všetko sa dá stihnúť, stačí len chcieť. A my sme si Španielsko chceli poriadne užiť!....takže VIVA ESPAŇA Muaaaaa ARRIVA, A BACHO, A CENTRO, A DENTRO