Materiály o imatrikuláciách bývajú v našich ročenkách často kontroverzné. Aké boli posledné imatrikulácie minulého tisícročia - na to sa pozrieme z troch pohľadov. Prvý a druhý pohľad predkladajú organizátori (boli dve samostatné tímy), tretí pohľad ponúka hlavná garantka imatrikulácií - p. zástupkyňa Hybenová. Nuž a tí, ktorí ste boli účastníkmi tejto slávnosti, môžete pridať pohľad svoj....
Organizátori - pohľad prvý (pesimistický)
Do organizovania imatrikulácií sme sa vrhli s patričným odhodlaním a tiež so skúsenosťami z minulého roku. Príprava miestami viazla, ale to nám nerobilo až také starosti. Scenár sme mali pripravený asi týždeň vopred, ale aj napriek tomu nás zaskočil časový posun zo17. na 15. novembra. Nepriaznivé podmienky nám však neuberali z nadšenia a plní elánu sme sa tešili na deň D. Prišiel a my sme mali pocit dokonalej organizácie. Zatiaľ nám všetko vychádzalo. Postupne nás premáhala tréma a strach, ako to dopadne. Program sa začal a tréma ustúpila. Bavili sme sa a zdalo sa, že sa bavia aj ostatní. Po skončení však na nás padali výčitky zo všetkých strán. Boli to najmä sťažnosti na dievčatá z 3.E. Všetci však zabúdali, že imatrikulácie sme organizovali spolu s 2.C. Výsledok síce nebol výborný, ale obetovali sme tomu veľa času a námahy. To si však nikto neuvedomil a nikto nám nevyslovil čo i len slovko vďaky či pochvaly. Ukázalo sa, že mať snahu a odhodlanie niečo zorganizovať v tejto škole nenachádza
pochopenie. Poučili sme sa. Nabudúce sa nebudeme hlásiť k organizácii podobných akcií, svoj voľný čas strávime kreatívnejším spôsobom a s ľuďmi, ktorí ocenia našu prítomnosť.
Organizátori - pohľad druhý (optimistický)
Keď sa povie slovo imatrikulácie, predstavujeme si pod ním celkom príjemnú akciu, kde sa nám môžu naši noví študenti predstaviť v celej svojej kráse. Je to taký každoročný rituál, ktorý sa postupom času stal na našej škole zvykom.
Ono sa to na prvý pohľad zdá dosť jednoduché, ale pripraviť pre takmer 200 nových tvárí zaujímavý program, pri ktorom by nezaspali po desiatich minútach, to nie je hračka! Stálo nás veľa úsilia vymyslieť niečo, čo tu ešte nebolo. Preto sme pozháňali všetky možné aj nemožné indiánske doplnky a na pódiu v Dome odborov sme si dňa 16. 11. postavili svoj indiánsky Vigvam, kde sme vítali všetky "bledé tváre". Tie museli plniť naše úlohy, inak by sme si ich skalpami ozdobili celý tábor.