Zastavme sa na chvíľu a venujme pozornosť časom dávnym a minulým, keď sa rodila novodobá história žilinského gymnázia. Bolo to pred osemdesiatimi rokmi. Zalistujme preto v starších výročných správach gymnázia, aby sme si oživili udalosti z roku l9l8 a pripomenuli významné spoločensko-politické premeny.

Rok 1918 to bol koniec I.svetovej vojny, rozpadá sa Rakúsko - uhorská monarchia a dochádza k vyhláseniu československej štátnej samostatnosti. Historicky významnou udalosťou pre Slovákov bolo vyhlásenie Deklarácie slovenského národa na zhromaždení slovenskej politickej reprezentácie v Turčianskom Sv. Martine dňa 3O. októbra l9l8. A potom l2. decembra l9l8 prichádza do Žiliny prvá slovenská vláda.

Novodobá história žilinského gymnázia sa začína písať dňa l4. decembra l9l8, keď vládny zmocnenec Anton Štefánek preberá bývalú maďarskú reálku do správy Československého štátu a na Štedrý večer 24. decembra poveruje profesora Antona Mišíka správou reálky. Vyučovanie bolo prerušené a opäť sa začína vyučovať až 24. februára l9l9.

Pre lepšiu predstavu dajme ale slovo profesorovi Mišíkovi, ktorý v spolupráci s novým profesorským zborom zostavil a napísal prvú "Ročnú zprávu Československej štátnej reálky Jána Palárika v Žiline", kde zachytil aktuálne udalosti od l4.decembra l9l8 do 8.júla l9l9.

Prof.Mišík píše : V októbri l9l8 boli už v bývalom zbore rozčulené debaty na dennom poriadku a politické a národnostné rozdiely sa objavovali vždy zreteľnejšie. V bývalom maďarskom zbore bolo 6 profesorov pôvodom Slovákov, z nich však len dvaja sa hlásili k svojmu rodu. Ostatní uznávali síce, že ich pôvod je slovenský, ale výchovou i svojim verejným postavením stali sa vraj Maďarmi. Tým bolo jasné, kto na ktorú stranu pôjde až nastane veľká zmena.

Vyhlásenie Martinskej deklarácie malo na maďarských vlastencov zdrcujúci účinok. Mnohí z vlastencov snažili sa síce Martinskú deklaráciu znevážiť a zosmiešniť, no spontánne uznesenie panslávov predsa im len nahnalo strachu a "vlastizradný" krok neohrozených Slovákov veštil pánstvu Maďarov a ich priateľov hrôzyplný koniec.

Za takýchto okolnosti, v ovzduší preplnenom výbušnými látkami, v tejto neistote o riadnom vyučovaní nemohlo byť ani reči. Hodiny vyučovacie sa síce na oko dodržiavali, ale profesori chodievali len na pár minút do triedy, ostatok času strávili prechádzkami po chodbách ústavu, kde v nervozných rozhovoroch ohnivo debatovali o udalostiach dňa a následkoch vojny.

Keď sa utvoril národný výbor slovenský, prevzal verejné budovy a vytýčil slovenský prápor na radnicu a vežu farského chrámu, vyslal tiež delegáciu do reálky so žiadosťou, aby bol hneď vyvesený slovenský prápor aj na budovu tohoto ústavu. Direktor sa však zdráhal, načo delegácia sama nedbajúc protestov direktora a väčšiny profesorov vyšla na balkón a vyvesila prápor. Toto bol prvý prípad v dejinách tohoto ústavu, čo trojfarebný slovenský prápor vial z balkóna reálky a v triedach maďarskej reálky odoznelo vtedy prvé úradné slovenské slovo.

A ako ďalej píše prof. Mišík bolo potrebné vytvoriť profesorský zbor a ako správca školy previedol zápis v dňoch 1O.-12. februára l9l9 do slovenskej reálky. Prihlásilo sa vyše 5OO žiakov.

Osemdesiat rokov histórie školy a popísaných mnoho strán, zaznamenaných tisíce mien a udalostí ,množstvo zmien a reforiem. Mnoho generácii vychovala táto škola, absolvovali ju tisíce mladých ľudí, ktorí našli uplatnenie v živote, a z nich mnohí svojou prácou, činnosťou i výkonmi stali sa osobnosťami v národnom i medzinárodnom hodnotení.

V reálke sa venuje veľká pozornosť vzdelávaniu žiakov, vzniká samovzdelávací spolok, kde predsedá študent najvyššieho ročníka a študenti za pomoci profesorov si pripravujú aktuálne prednášky a prednášajú ich svojim spolužiakom, organizujú prednášky, besedy, kultúrne akcie (svetoznámy huslista Ján Kubelík koncertuje v Žiline v telocvični reálky), veľká pozornosť sa venuje poznávaniu svojej vlasti - výletom, exkurziám, v škole pracujú zahraniční lektori, nastáva obdobie rozvoja športu. Predstavitelia Anglo-americkej misie začali hrávať na dvore reálky volejbal a prvé volejbalové stretnutie na Slovensku sa uskutočnilo v Žiline v roku l9l9 medzi družstvom miestnej vojenskej posádky a študentami reálky. Medzi hlavných organizátorov školského i mestského športu patril profesor žilinskej reálky Eduard Adamko. Vyrastá a formuje sa nová slovenská inteligencia a mnoho absolentov tejto školy odchádza študovať na vysoké školy do Prahy a Bratislavy i do zahraničia. Zúročujú získané vedomosti a s úctou spomínajú na svojich profesorov, ktorí im dali základy, na ktorých budujú svoju ďalšiu existenciu, rozvíjajú získané vedomosti a dosahujú vytýčené ciele.

Zatúlajme sa ale až do vzdialenejšej minulosti, aby sme získali ucelenejší obraz o histórii gymnázia v Žiline. Vznik prvého gymnázia sa dátuje do obdobia príchodu jezuitov, ktorí na žiadosť a za podpory mešťanov zriaďujú Rímsko-katolícke gymnázium v roku l69l. Bolo to pred viac ako tristo rokmi.Veľa vody pretieklo vo Váhu, Kysuci a Rajčianke, veľa spoločenských, politických premien i vojen prežili obyvatelia tohoto regiónu, veľakrát sa menil i názov gymnázia.V roku l798 to bolo Kráľovské rímsko-katolícke gymnázium, potom maďarske reálne gymnázium a a od roku l9l8 Čsl. štátna reálka Jána Palárika. Bola pomenovaná po významnom slovenskom dramatikovi rodákovi z Rakovej na Kysuciach, ktorý tu študoval v tridsiatych rokoch 19. storočia. V bývalej reálke je teraz umiestnená Žilinská univerzita a budova.

Škola to nie je len názov, miesto jej umiestnenia to sú najmä študenti a ich učitelia, spoločne strávené chvíle a mnoho mnoho zážitkov a spomienok,mnoho mien a osudov. Defile mien a osobnosti, spomeňme niektorých. Básnik, publicista a prekladateľ Janko Frátrik, absolvent tejto školy, napísal o reálke : "Je zaujímavé, že práve na tejto škole, kde hlavný predmet bola matematika a deskriptíva vyrástali básnici a spisovatelia J.Palárik, B.Letz, jazykovedec (neskôr profesor na tejto škole), J.Kostra, Š.A.Brezány, J.Broďány, J.Frátrik, M.Procházka, M.Ferko, V.Ferko, Š.Kýška, A.Bagin, J.Lenčo, Ľ.Feldek."

Ak sme spomínali spisovateľov i básnikov, musíme uviesť, že na umelecké štúdia odchádzali zo žilinskej reálky či gymnázia V.Hložník, A.Trizuliak, V.Kompánek, A.Mlynarčík, Zdeno Horecký, Miro Cipár, L.Čarný, R.Síkora, D.Kallay, P.Kráľ ml. ai. Učili tu akad. maliar Fero Kráľ i Mojmír Vlkoláček.

Ako profesori tu pôsobili i mnohí ďalší bývalí študenti, matematici prof. M.Harant, dr. L.Berger, dr. J.Síkora, neskôr pôsobili na VŠDS, okrem matematiky im učaroval i šport a patrili medzi aktívnych športovcov i organizátorov športového života. Nemožno nespomenúť profesorov O.Žuchu, Tholta, Pokorného, Baraníka, Žuchovú, Baginovú, Baraníkovú, Maršalka, Čuperku, telocvikárov prof. Adamka Cebecauera, i dr. Faltína, dr. Mjartana, dr. Milovníka, z dôb neskorších prof. Košeckého, Flimela ai..

Spomínali sme, že sa na reálke venovala veľká pozornosť i rozvoju športu, ten bol spojený s menom už spomenutého prof. Eduarda Adamku. Jeho chlapci zvíťazili v Prahe na celoštátnych atletických pretekoch v roku l928, v roku l95l pod jeho vedením žilinské družstvo sa stáva majstrom republiky v šerme. Tenista Laco Hecht, odchovanec prof. Adamka, hral vo Wimbledone i v Paríži a dvakrát bol zaradený medzi desiatich najlepších tenistov sveta mu napísal: "Bez Vás, pán profesor, nedostal by som sa tak ďaleko, nespoznal a neprecestoval skoro celý svet."

Zatváram poslednú výročnú správu Štátneho gymnázia v Žiline z rokov l947-48, v ktorej sme si pripomenuli kus histórie, prejdenej cesty, po ktorej kráčali desiatky až stovky učiteľov spoločne so svojimi študentami, v ústrety budúcnosti. A tá patrí mládeži. Ó, mládež naša, tys držiteľkou rána. Otváram ročenku ročník 94/95, aj ona patrí minulosti, ale my pokračujeme v tradícii. Spomienkou sme oslávili 8O-výročie existencie novodobého gymnázia.