„...A tak sa stal kráľom Veľkej Moravy slávny franský kupec Samo, ktorý vládol, so svojou manželkou Milenou. A s pomocou Cyrilových žiakov v krajine udržal nielen vzdelanie a kultúru, ale aj poriadok.“
Takto vyzerala posledná veta niekoľkokrát vyslovená na doskách, ktoré znamenajú svet.. V bábkovom divadle, aj stovky metrov navôkol sa bude opäť minimálne rok spomínať na úspešnú Akadémiu 2005 zvanú aj Svätopluk. A ako každý rok aj teraz boli kamery našej -Vašej televízie TROJKA pritom. Poďme si teda spoločne zaspomínať na
pôvodný slovenský muzikál
Svätopluk
Všetko sa to začalo ako vždy nevinne, keď som ja prišiel za Miou alebo Mia za mnou?? Na to si dnes už asi nikto nespomenie.. Ale matne si pamätám, že scenár sme začali tvoriť spolu raz v parku SNP, raz vo vestibule, inokedy cez hodiny pod lavicou, namiesto maturitných otázok. A neboli by sme to my, keby sme v tradičnej slovenskej povesti nepripravili toľko „drobných“ úprav, že miestami ľudia pochybovali, či ide o tradičný klenot slovenskej literatúry. Po niekoľkých týždňoch, keď bol scenár na papieri, nastal čas obsadiť úlohy vybrať hudbu..
Ako sa neskôr ukázalo, jedným z tých lepších ťahov režiséra bolo obsadenie nováčikov Martina Dobroňa (alias kráľa Svätopluka) a Viktora Šuláka (alias homosexuálneho sluhu) do hlavných úloh. Konfliktnou postavou bol franský kupec Samo v podaní Lukáša Mackaniča a jeho asistentka Natasha, ktorú bravúrne stvárnila Katka Švecová. Keď došlo na lámanie chleba, totiž na lámanie prútov, len málokto čakal, že ich budú lámať Svätoplukove dcéry, ktoré to počas celého príbehu veru riadne zamotali. Najstaršia a najmúdrejšia Irena v podaní Márii Mihlaldovej, Prostredná, najkrajšia a intrigánka ako z pravej kubánskej telenovely Milena, alias Moniky Kotvasovej a najmladšia a najzaľúbenejšia Zuzka „Siréna“ Rezetková. Aj keď bolo mnohoženstvo vecou všeobecne zakázanou, mal Svätopluk LEN dve ženy a to vôbec nie je mnoho. Aj keď podľa scenára mali byť tri. Tie dve, ktoré ostali, zahrali Petra Dúbravková a Zuzana Karulová. Rozprávačmi príbehu, ktorí do deja vstupovali len nepriamo, boli Cyrilovi žiaci Ctibor v podaní Vlada Buteka a Gorazda, ktorého stvárnil Ján Štachura. Dvoch vieroztvestov, ktorí sa snažili držať pevnú roku nielen nad slovanským ľudom, ale aj nad samotnými hercami, stvárnili Mgr. Ľudka Martinčeková (Metod) a Marek Kobeda (Konštantín).
V pozadí celého projektu stálo množstvo skvelých ľudí, bez ktorých by sa nám toto nezabudnuteľné predstavenie nepodarilo. O výber hudby sa okrem mojej maličkosti starali aj Mia s Peťou. Hudbu bolo treba upraviť, čo umožnil softvér obsluhovaný Jánom Máhrikom. Zvukovú stanicu obsluhovali Miro Ružička a Braňo Eliáš. Že na čo zvuk a hudba?? No predsa aby sa mohli vo svetlách reflektorov vynímať majstrovsky pripravené a nacvičené choreografie Petry Dúbravkovej. Priamo v divadle s nami spolupracovali technici a osvetľovači. A na čele tohto všetkého stáli naše vojvodkyne p.p. Ľubica Hybenová a p.p. Ľudmila Martinčeková. Prácu týchto ľudí si cením rovnako hodnotne ako prácu samotných hercov, pretože málokto si uvedomuje, že bez nich by sme sa v divadle asi nestretli. Ale život za oponou si len málokto vie predstaviť.
Len tí, ktorí to zažili, si vedia predstaviť, čo sa deje na skúškach, počas príprav, týždeň pred predstavením, počas neho za oponou... Sú to momenty, keď sa dá tomu druhému každý pocit, každé slovo vyčítať s očí. Z očí, ktoré mu najmä v divadle počas predstavení žiaria ako malému decku, keď mu mamička po prvýkrát kúpi zmrzlinu. Ovocie, ktoré sme do tejto zmrzliny zamiešali, sme poctivo pestovali a pevne verím, že ho budeme vo svojich srdciach pestovať aj naďalej. Sú to nezabudnuteľné chvíle, keď sa človek s tým druhým zblíži, že si potom na poslednom predstavení len veľmi ťažko uvedomuje že tam stojí možno naposledy. A práve vtedy si uvedomujete, ako veľmi vám v ušiach znie tá veta. Tá posledná veta, ktorú si budete opakovať: „...A tak sa stal kráľom Veľkej Moravy slávny franský kupec Samo, ktorý vládol, so svojou manželkou Milenou. A s pomocou Cyrilových žiakov v krajine udržal nielen vzdelanie a kultúru, ale aj poriadok.“
