Po úspešnej premiére 0-tého ročníka akadémie pod názvom Ešte sme tu... v máji 1998 študenti GVOŽA pod "patronátom" p. prof. Hybenovej a Skotnickej pokračovali v myšlienke realizácie vlastnej študentovej prezentácie dramatického, tanečného, speváckeho talentu.

Skúsenosti z predchádzajúceho obdobia nás presvedčili, že kvalitné umelecké vystúpenie si žiada zohratú spoluprácu s režisérom - profesionálom, samozrejme za predpokladu, že pilierom pripravovaného projektu je srdce študentov, invencia a fantázia.

Na prelome rokov 98/99 nás prekvapil i zaskočil pracovný odchod p. A.Šulíka ml. do Bratislavy. Bolo to v čase, kedy študenti absolvovali prípravnú fázu dramatického umenia a rané štádium očakávaného prekvapenia sa jednoducho "rozpadlo". Študenská životaschopnosť a invencia nás prinútili hľadať riešenie... A tak sa začala niekoľkotýždňová "odysea" za človekom, ktorý by sa - samozrejme za finančný honorár - podujal k spolupráci s talentovanou mládežou gymnázia.

Žilina nie je provinčným mestečkom, avšak nájsť ochotného, priateľského a obetavého "druhého Šulíka" bolo strastiplné. Z niekoľkých stretnutí s E.Kudláčom (BD Žilina), V.Móresom (samostat. režisér) ostali len nesplnené sľuby, spôsobené časovým vyťažením, ako i nedostatočnou "symbolickou" finančnou odmenou.

Napokon sa predsa našiel "mecenáš" divadelného sveta, Jozef ABAFI, známy režisér žilinských Makovíc.

V tomto štádiu (marec 1999) mali študenti vypracovaný - samozrejme len na papieri - vlastný projekt, syntézu symbolického slova a dejového konfliktu, syntézu tanečných a hudobných kreácií s videomontážou.

Začali týždne zaujímavého i vyčerpávajúceho pracovného snaženia, naplnené pocitom hrdosti na talenty okolo nás, ako i pocitom rozčarovania z nedisciplinovanosti niektorých aktérov, nedostatočnou prípravou textov, priestorové problémy "skúšačiek" v areáloch Bábkového divadla.

TAK SA RODILO dramaticko - tanečné vystúpenie.

TAK SA RODILO POKUŠENIE.

Tak pomenoval vlastný projekt autor scenára Juraj Mihálik, umelecká duša gymnázia, t.č. študent VŠVÚ v Bratislave. Pokušenie, ktoré vábi vôňou, láka tajomstvom, opája záhadou...

Hlavný protagonista (B.Olenočin/L.Rovder) prichádza do mesta, odkiaľsi z neznáma, mladý, neskúsený, neskazený. V krátkom čase sa naplní veštba "sudičiek" a chlapec spoznáva všetky nástrahy života... Lásku platonickú i predajnú, neviazanú zábavu, dotyky s cigaretou, drogou... Je ako mladý moderný Ikar, ktorý túži spoznať nové, opojiť sa a "nasiaknuť" nepoznaným... No prebudenie do sveta jeho predstáv prichádza a prináša stratu čistej lásky, bezsenné prízraky bielych myší, uvedomenie si prázdnoty sveta, ktorý ho takmer pohltil.

Hoci podľahol ilúziám falše, nástrahám a pokušeniam, ktoré "ochutnal" - v konečnom závere sa s nimi nestotožnil a znechutený odchádza... odchádza preč zmesta, s ubolenou dušou a sklamaním.

Dejový konflikt nebol "vyrozprávaný rečou", viac ho prezentovala symbolika, epizodické výstupy postáv, tanečné kreácie, hudobné predely.

Človek odchádzal z divadla s pocitom skrytého otáznika či výkričníka... Mladý divák spoznal svoju "dušu anjela" a protest hlavného aktéra proti absurdnosti niektorých prázdnych a nebezpečných "lákadiel" mu môže pomôcť nájsť svoju konečnú cestu vo svete "pokušení".

Možno jej dať prívlastok "netradičná" v tom zmysle, že scénu, scenár, choreografiu navrhli samotní žiaci. Muzikálová forma spracovania myšlienky Pokušenie vzbudila i rozpaky, hlavne zo strany profesorov či niektorých dospelých, viac úspechov a sympatií zožala zo strany študentov. Možno aj preto, lebo odkryla, ako sa hovorí, to, čo je "pod pokrievkou" študentovej duše, odkryla jeho tajomstvá a zároveň inšpirovala k zamysleniu sa nad hodnotami a nástrahami, ktoré mladého človeka obklopujú.

Pozitívne by som mohla zhodnotiť symbolické spracovanie pointy predstavenia, t.j. záverečnú scénu, v ktorej hlavný hrdina odchádza, ako hovorí "z tohto špinavého sveta", lebo sa sním nestotožnil.