Exkurzia do Viedne | Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

	Ráno 5. decembra 2008 sme sa vybrali na cestu za vianočnou atmosférou do cisárskej Viedne. Ešte za tmy sme sa stretli na autobusovom nástupišti s taškami plnými jedla. Počas prvých dvoch hodín cesty sme spali, v dôsledku čoho v celom autobuse vládlo hrobové ticho, ktoré si páni šoféri užili prvý a poslednýkrát počas nášho výletu. Zobudil nás až zaujímavý výklad pani sprievodkyne, ktorý nám robil spoločnosť počas celého dňa. Keď sa nám podarilo dostať cez dopravnú zápchu viedenských ciest, prišli sme k zámku Schönbrunn, našej prvej zastávke.
Tu sme si okrem zámku, ktorý sme obdivovali iba zvonka, pozreli aj veľké, momentálne odkvitnuté záhrady, ktoré okrem nás navštívilo aj množstvo japonských turistov s fotoaparátmi. Popod nohy sa nám plietli milé veveričky, ktoré sme stretávali na každom kroku. Premrznutí sme sa ponáhľali na miesto, kde sme mali ihneď po príchode nastúpiť do autobusu. Bohužiaľ, nič podobné sa nestalo. Páni šoféri sa pravdepodobne rozhodli, že nám umožnia prezrieť si túto časť Viedne o celých tridsať minút dlhšie. A tak sme si čas krátili tancom. Áno, priamo pred zámkom Schönbrunn.
	Páčilo sa to nielen nám, ale aj okoloidúcim. Pre japonských turistov sme sa stali hviezdami, a tak neváhali a ihneď použili svoje vždy pripravené kamery a fotoaparáty. Nakoniec vysvitlo, že náš predĺžený pobyt na tomto mieste zapríčinilo nedorozumenie - páni šoféri nás túžobne očakávali na parkovisku vzdialenom asi 200 m od nás. Našou ďalšou zastávkou bolo priamo historické centrum Viedne. Videli sme známe pamiatky, ako napríklad Dóm sv. Štefana, budovu Viedenskej opery, Hofburg, Národné múzeum a mnoho ďalších.
Po ceste plnej zaujímavých pamiatok sme sa dostali až k rakúskemu parlamentu a k budove radnice, pred ktorou už na nás čakali vytúžené vianočné trhy. Stratili sme sa medzi záplavou stánkov, ktoré nám ponúkali množstvo suvenírov, darčekov a sladkých dobrôt. Predpokladáme, že po našom príchode dramaticky stúpol obrat najmä v obchodíkoch s najrôznejšími druhmi vianočného punču.
	Samozrejme, nemohli chýbať ani „Mozartkugeln.“ Keď sme si dosýta užili atmosféru blížiacich sa Vianoc a oprášili si našu nemčinu vo vetách typu: „ Neunmal Erdbeerpunsch, bitte!“, išli sme za veľkou žiarou, z ktorej sa vykľula nádherná vianočná výzdoba. Pomerne unavení, s batohmi plnými suvenírov a poloprázdnymi peňaženkami, sme ešte navštívili Hundertwasserhaus, postavený v neobyčajnom štýle. Potom sme plní dojmov a zážitkov nastúpili opäť do autobusu a cestovali späť.
Určite to bol pre nás všetkých príjemne strávený deň, a preto by sme sa chceli poďakovať pani profesorkám Hanovej a Liachovickej, vďaka ktorým sme mali možnosť navštíviť toto mesto.

Veronika Košútová, Natália Hodoňová, 2.D