Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

Každý rok vítajú študenti nových prvákov. Pripravia im na Deň študentov program, ktorým ich privítajú v novej škole a prijmú ich medzi seba – študentov. Ani tohtoročných prvákov to nemohlo minúť. A tak hneď po začatí školského roku 2002/2003 sa začal boj o organizáciu imatrikulácií. Tie najrýchlejšie a najlepšie tímy druhákov a tretiakov bojovali o možnosť prijať nových prvákov medzi seba. Jedným z tímov, ktorý mal možnosť zorganizovať imatrikulácie, bol tím študentov II. C a II. E. Tento tím však prešiel po určitom čase takými zmenami, že skutočnými organizátormi imatrikulácií boli II. A a II. E. Dá sa povedať, že medzi organizátormi boli tí najlepší a najschopnejší študenti s obrovskou snahou a záujmom pripraviť nezabudnuteľný večer pre prvákov. Nemožno nespomenúť nášho sponzora, mesto Žilina, ktoré nám pomohlo s finančnou stránkou. Ďakujeme.

A prečo sa imatrikulácie volali Posledný súd? Tri prvé stretnutia organizačného tímu boli venované práve otázke: V akom duchu sa budú niesť imatrikulácie? Nápadov bolo mnoho, ale nie každý bol dokonalý. Potrebovali sme taký, aký tu ešte nebol. A práve Posledný súd sa nám zdal perfektný, lebo iba ten mohol rozhodnúť, či sa prvák stane právoplatným študentom, alebo či zhorí v pekle. Predstavy, ktoré sme mali na začiatku, keď sme len snívali a rozprávali o tom, ako to bude vyzerať, sme sa snažili splniť. Ako sa čas krátil a blížil sa dátum

15. november 2002, všetko sa dostávalo na papier a riešil sa aj ten najmenší problém. Nešlo nám iba o zábavu, ale aj o kultúrnu stránku imatrikulácií. Hlavne po generálnej skúške sme sa rozhodli pracovať a rozobrať každú minútu programu, aby imatrikulácie 2002 boli čo najlepšie. A to sa nám dúfam aj podarilo.

Zrazu tu bol deň D, nielen pre prvákov, ale aj pre nás organizátorov. Už ráno sa začala príprava estrádnej sály Domu odborov v Žiline. Na javisku okrem kulís bolo aj plátno, na ktorom bolo vidieť jednotlivé detaily z javiska. Projektor zohnali Martin Kapitulík a Ján Máhrik, ktorí sa ho naučili veľmi šikovne ovládať. Vďaka plátnu sme mohli ukázať aj naše stretnutia, prácu, bežný život v škole a predstaviť nominovaných v ankete o najznámejšieho prváka. Táto anketa mala veľký úspech minulý rok, a tak sme sa rozhodli spraviť z nej tradíciu. Počas jedenástich dní trvania ankety sme chodili po triedach a zisťovali sme, ktorý prvák je najznámejší. Piati z najväčším počtom hlasov mali možnosť povedať pár múdrych slov (nie všetkým sa to podarilo) a ukázať sa, prečo práve on, ona je ten najznámejší (-ia). Tieto zábery mali možnosť vidieť všetci prítomní v estrádnej sále Domu odborov. Zvíťazila Denisa Sihlovcová (1. C) a Goran Lenčo (1.C). Víťazi získali rýchlovečeru priamo na javisku hneď po vyhlásení. Kyticu im odovzdal zakladateľ ankety, Radoslav Košík. Ešte pred začatím sa predstavila mladá školská kapela Okno, ktorá si získala srdcia mnohých prváčok. Po úspešnom odohratí piatich piesní na javisko prišiel Posledný súd a za ním za sprievodu jemnej pary postupne prichádzali moderátori (Elena Bačíková, Martina Kivoňová a Marek Kobeda). A všetko sa začalo. V sále nastalo ticho a všetci prváci čakali, kedy sa na plátne zjaví ich meno a na javisko ich zavolá hlas jedného z moderátorov.

Všetko pokračovalo výborne. Nielen v hľadisku bola skvelá nálada, ale aj na pódiu bolo veľa zábavy a málo stresu a nervozity. Na prvákov čakalo aj osvieženie vo forme medzivstupov. Tri tanečné skupiny nacvičovali svoj tanec dlho, stretávali sa nielen každý piatok, ale vždy keď mali trochu voľného času. Prvý vstup (kankán) trochu prinútil prvákov myslieť na niečo iné, ako na to, čo ich čaká a uvoľnil atmosféru. Bolo vidieť, že É-čkarky (M. Cvachová, K. Čerenská, L. Janíková, A. Lopúšanová, M. Kivoňová, P. Pazderová, M. Stehlíková) si nielen tanec, ale aj šaty poctivo pripravili a za to boli odmenené veľkým potleskom. Druhý vstup patril Pomáde (Ľ. Bežilla, D. Buc, M. Filip, J. Jamrichová, J. Jarošová, J. Malejka, J. Mihová, Z. Romančíková, L. Šottníková, J. Uram). Preniesli sme sa do čias pestrých farieb a skvelej hudby. Tanec, ktorý ukázali, bol skutočným umením. To, ako sa dajú zmiešať rôzne typy piesní do jednej a zatancovať na to, predviedla skupina Sugrc Babys (Z. Haceková, M. Janošová, E. Kandlová, E. Molková, V. Vantúchová). Vystúpili tesne pred poslednou úlohou a zaujali netrpezlivých prvákov. Všetci sa tešili na prvácke básne venované p. profesorke Hybenovej a p. profesorovi Nemčekovi.

A bol tu koniec, po dlho trvajúcom potlesku, ktorý odmenil našu snahu a zorganizovanie imatrikulácií sme čakali na ohlasy od prvákov, učiteľov a priateľov. Všetkým nám odľahlo, keď nikto nepovedal ani jedno zlé slovo. Všetci boli nadšení a my sme mohli povedať, že pri takom skvelom tíme, akým sme boli, sa to ináč ani nemohlo skončiť. Ešte pár dní sme sa tešili z toho, že sme zvládli na výbornú to, čo sme si predsavzali a s úsmevom sme hovorili iba o imatrikuláciách, kým sme sa nemuseli vrátiť do sveta písomiek a učenia. Ale ak sa aj teraz jedného z nás spýtate na imatrikulácie, uvidíte spokojný úsmev na jeho tvári, pretože vám povie o niečom, čo mu prinieslo veľa práce, ale hlavne nových priateľov a zistenie, že všetko sa dá dotiahnuť do šťastného konca.