Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

Asi 333 tvárí, študentov i ľudí s mentálnym postihnutím, sa zišlo, aby sa jašili.

Dejstvo prvé: stretávame sa.
Postávam na stanici. V ruke ceduľka s názvom ústavu, ktorý mi zverili. V duchu uvažujem - neviem o týchto ľuďoch veľa, len mená. Akí budú a ako ma prijmú. A predovšetkým budeme si rozumieť? Vtom sa niekto dotkne môjho ramena. Sú tu. Moje obavy sa stratia, keď podám jednému z "detí" ruku a spolu kráčame na Mariánske námestie, kde nás čaká.

Dejstvo druhé: rozprávka. ...černokňažník. Za zvukov gájd štyria rytieri prinášajú na tróne sediacu vílu Jašidielňu. Od toho okamihu sťa strieborná niť vinie sa príbeh o víle, ktorá by rada sláviť sobotňajšie narodeniny. Lež zlý čarodej Jašihlupák vymazal z kalendára sobotu a chce ju vyhnať z krajiny. Pomôcť jej môžu len chrabrí rytieri - a tými sa máme stať. Dostávame znamenie našej skupiny, ktoré si pripíname na hruď, nohu či niekam inam.

Dejstvo tretie: dielne.
Po ubytovaní sa schádzame s asi 20 členmi našej veľkej rytierskej skupiny a spoločne prichádzame ku kostolíku v Závodí. Cestu k našej prvej úlohe nám ukazujú krokodílie slzy uplakaného anjela Silvestra. Nakreslíme mu a napíšeme spolu velikánsky list posielajúc ho na Obláčik č.5,Nebíčko.Inka si praje,aby nás všetkých ochraňoval a Števka mu napíše: nebuď smutný, netreba toľko plakať. Anjelik sa usmieva, dostal nové želania a my prvé zábery. Veľmi vzácne, veď máte už fotku s anjelom?
Späť do Spektra, kde nám porozprávajú o dávnych časoch rytierskej slávy. Bábky na chvíľu ožijú .Tí odvážnejší z nás dostanú priestor na vlastné znázornenie rytierov, divadlo sa môže začať. Malá Dášenka obľubujúca Repete zaspieva Dedinka v údolí. O chvíľku spievame všetci.
O pár metrov ďalej nás majster kuchár usadí za stôl, dostaneme misy, nože a hlavne jablká, pomaranče, slivky, melón, .lebo našou ďalšou úlohou je ovocný šalát. Šalát, ktorý sotva ochutnáme, pretože rytieri myslia najskôr na iných ľudí.

Medzihra: spievajúca fontána
Pomaly sa stmieva. Hlinkovo námestie sa zapĺňa zhlukom ľudí a hudby. Tancujeme v parku - skupinky okolo vozíčkov a všetci spolu.
Na pódium prichádza Dušan Dobiáš, za ním Arzén. Slávnostná chvíľa... CD-ROM. Tak pochodujú slony je už i oficiálne na svete. A zaznievajú prvé tóny piesne s rovnakým menom : hymny Jašidielne.

Dejstvo štvrté: tvoríme, učíme sa. Hneď zránky nás do Makovického domu uvedú dvaja konkurujúci si mágovia. Naučia nás plávať kapra, jazdiť na koňoch, indiánskymi tunelmi sa preplazíme až k dvom čarodejniciam. Nazbierame im maľované bylinky a po uvarení zázračného nápoja nás učia lietať (Čože, vy to ešte neviete? Najprv zdvihnite pravú ruku, teraz ľavú nohu, nasleduje ľavá ruka, pravá noha). Napokon nás tmavé schody dovedú do tmavej, tajomne osvetlenej pivnice.

Zjavuje sa nám vrchný čarodej... s trochou strachu mu ukazujeme, ako vieme plávať, jazdiť na koni ( k lietaniu sa našťastie nedostaneme ).
Naše oči si pomaly zvykajú na denné svetlo. Najbližšou zastávkou je hudobná dielna. S gitarami sa dostávame do rytmu hymny Jašidielne, v rukách tamburíny, hrkálky, triangel. Po čase sa zhodujeme s notami. Je čas presunúť sa.
V Komnate úľavy sa vrhneme na erby. Každý má niečo, čo by rád pridal na snehobiely papier : pribúda postáv, kvetou a farebných odtlačkov prstov. Ešte fialkovo - mätový čaj - vyzbrojení novými silami si ideme zatancovať. Úsmev, rytiersky úklon dáme vášho srdca - stredoveká melódia nás posiela do minulosti.
Nuž, rytier musí ovládať viac remesiel. Látky, nožnice a ihla s niťou v ruke - pribúdajú čiapky, smiech, meníme sa na žaby, iní na princezné. Ani nevieme kam sa podel deň. Podvečer nás na Balustráde očakávajú rytieri. Neveriacky pozerám na luk v svojej ruke - mierila som inam! Zdatnejší z nás chytajú zbraní - bojovať s drakom by nebolo ľahké.
Po večeri vo veselej nálade prichádzame na Jašiplesík. Hudba, diskotéka, zábava. Chvíľka folklóru. O pol desiatej zmeníme pôsobisko. Smer hvezdáreň. A štyri mesiace Jupitera, tie po chvíľke uzrieme.
Les v noci nepôsobí práve prívetivo. Ne-bo-júc-ne si začíname spievať. Kým sa vrátime na ples, upokojí sa nám pulz. V ovzduší folku si posadáme na zem.

Dejstvo piate: a čas lúčenia.
Po mračných dňoch sa nad našimi hlavami objaví slnko. Opäť na Mariánskom námestí - tu sme začínali. Džez počujeme zďaleka. Vo víre slov privádzajú bieleho koňa, na ktorom sedí víla. Je sobota a my môžeme sláviť jej narodeniny, Jašihlupák je porazený, lež najprv nás pasuje za rytierov.
Rytiersky tanec...malé darčeky na rozlúčku...Tak pochodujú slony...slnko vo fontáne, kde tancujeme...šťastní a mokrí...