Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

Po úspešnej premiére 0-tého ročníka akadémie pod názvom Ešte sme tu... v máji 1998 študenti GVOŽA pod "patronátom" p. prof. Hybenovej a Skotnickej pokračovali v myšlienke realizácie vlastnej študentovej prezentácie dramatického, tanečného, speváckeho talentu.
Skúsenosti z predchádzajúceho obdobia nás presvedčili, že kvalitné umelecké vystúpenie si žiada zohratú spoluprácu s režisérom - profesionálom, samozrejme za predpokladu, že pilierom pripravovaného projektu je srdce študentov, invencia a fantázia.
Na prelome rokov 98/99 nás prekvapil i zaskočil pracovný odchod p. A.Šulíka ml. do Bratislavy. Bolo to v čase, kedy študenti absolvovali prípravnú fázu dramatického umenia a rané štádium očakávaného prekvapenia sa jednoducho "rozpadlo". Študenská životaschopnosť a invencia nás prinútili hľadať riešenie... A tak sa začala niekoľkotýždňová "odysea" za človekom, ktorý by sa - samozrejme za finančný honorár - podujal k spolupráci s talentovanou mládežou gymnázia.
Žilina nie je provinčným mestečkom, avšak nájsť ochotného, priateľského a obetavého "druhého Šulíka" bolo strastiplné. Z niekoľkých stretnutí s E.Kudláčom (BD Žilina), V.Móresom (samostat. režisér) ostali len nesplnené sľuby, spôsobené časovým vyťažením, ako i nedostatočnou "symbolickou" finančnou odmenou.
Napokon sa predsa našiel "mecenáš" divadelného sveta, Jozef ABAFI, známy režisér žilinských Makovíc.
V tomto štádiu (marec 1999) mali študenti vypracovaný - samozrejme len na papieri - vlastný projekt, syntézu symbolického slova a dejového konfliktu, syntézu tanečných a hudobných kreácií s videomontážou.
Začali týždne zaujímavého i vyčerpávajúceho pracovného snaženia, naplnené pocitom hrdosti na talenty okolo nás, ako i pocitom rozčarovania z nedisciplinovanosti niektorých aktérov, nedostatočnou prípravou textov, priestorové problémy "skúšačiek" v areáloch Bábkového divadla.

... a ovoniavať kvety
a štekliť sochy
ba aj myslieť
a bozkávať sa
a robiť deti a nosiť nohavice
a kývať klobúkom
a tancovať...
a vôbec len tak sa vyžívať...

Tak pomenoval vlastný projekt autor scenára Juraj Mihálik, umelecká duša gymnázia, t.č. študent VŠVÚ v Bratislave. Pokušenie, ktoré vábi vôňou, láka tajomstvom, opája záhadou...
Hlavný protagonista (B.Olenočin/L.Rovder) prichádza do mesta, odkiaľsi z neznáma, mladý, neskúsený, neskazený. V krátkom čase sa naplní veštba "sudičiek" a chlapec spoznáva všetky nástrahy života... Lásku platonickú i predajnú, neviazanú zábavu, dotyky s cigaretou, drogou... Je ako mladý moderný Ikar, ktorý túži spoznať nové, opojiť sa a "nasiaknuť" nepoznaným... No prebudenie do sveta jeho predstáv prichádza a prináša stratu čistej lásky, bezsenné prízraky bielych myší, uvedomenie si prázdnoty sveta, ktorý ho takmer pohltil.
Hoci podľahol ilúziám falše, nástrahám a pokušeniam, ktoré "ochutnal" - v konečnom závere sa s nimi nestotožnil a znechutený odchádza... odchádza preč zmesta, s ubolenou dušou a sklamaním.
Dejový konflikt nebol "vyrozprávaný rečou", viac ho prezentovala symbolika, epizodické výstupy postáv, tanečné kreácie, hudobné predely.
Človek odchádzal z divadla s pocitom skrytého otáznika či výkričníka... Mladý divák spoznal svoju "dušu anjela" a protest hlavného aktéra proti absurdnosti niektorých prázdnych a nebezpečných "lákadiel" mu môže pomôcť nájsť svoju konečnú cestu vo svete "pokušení".

Zhodnotenie akadémie 1999
Možno jej dať prívlastok "netradičná" v tom zmysle, že scénu, scenár, choreografiu navrhli samotní žiaci. Muzikálová forma spracovania myšlienky Pokušenie vzbudila i rozpaky, hlavne zo strany profesorov či niektorých dospelých, viac úspechov a sympatií zožala zo strany študentov. Možno aj preto, lebo odkryla, ako sa hovorí, to, čo je "pod pokrievkou" študentovej duše, odkryla jeho tajomstvá a zároveň inšpirovala k zamysleniu sa nad hodnotami a nástrahami, ktoré mladého človeka obklopujú.
Pozitívne by som mohla zhodnotiť symbolické spracovanie pointy predstavenia, t.j. záverečnú scénu, v ktorej hlavný hrdina odchádza, ako hovorí "z tohto špinavého sveta", lebo sa sním nestotožnil.

réžia: Jozef Abati
choreografia: Zuzana Burianová
scénografia: Juraj Mihálik
účinkujúci: Lukáš Rovder, Boris Olenočin, Barbora Hanová, Barbora Tobolová, Andrea Slivjaková, Lenka Svrčková, Katarína Šeligová, Vladimíra Šenkárová, Zuzana Burianová, Michaela Závodská, Zuzana Mičáková, Saša Benická, Peter Sakala, Michal Krigovský, Ivana Klučková, Jarka Šuláková, Katarína Papánová, Michal Loncko, Tomáš Jančúch, Peter Stolárik, Drahomír Chovan, Ladislav Mravec, Juraj Stacho, Michal Legíň, Róbert Gajarský, Stanislav Marosz