Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

Začalo sa to niekedy v októbri roku 2002, keď sme sa dozvedeli, že i my máme príležitosť ochraňovať človeka a prírodu niekde vo svete. Po dlhej polemike i ostrej výmene názorov sme sa rozhodli pre určite najsamlepšiu možnosť: Makarskú riviéru. Od tohto dňa nik nehovoril o ničom inom a s rastúcim vzrušením si každý z nás robil veľkolepé plány, ako stráviť tých 10 dní pri mori ďaleko od kyslého domova. Je 12.september 2003, deň, ktorý navždy zostane v našej pamäti ( za ostatné dni už neručíme) Osemnásť céčkarok, jedenásť céčkarov, deväť dacanov a dvaja béčkari sa čírou náhodu vystretali v tento deň na nástupišti SAD. Súťaž o najväčšiu batožinu suverénne vyhrala, samozrejme, Veronika. Tak, to by bolo, už nám ostáva len čakať na autobus. Ten na seba nenechal dlho čakať. Krásny, luxusný, klimatizovaný. Skrátka cool! Strhla sa bitka o V.I.P. miesta (zadná päťka). Celkom vtipné však bolo, že ju obsadili ľudia s tzv. "železnými žalúdkami" a ešte vtipnejšie bolo, keď začali do seba dláviť všetky tie rezne, mliečka, paštéky a iné dobroty....Asi vám je z toho jasné, že z predpokladaných 4-hodinových prestávok sa vykľuli každohodinové. Ešte šťastie, že naši dvaja šoféri (mimochodom maďarskej národnosti) boli takí prívetiví, že nám vyšli v ústrety. Cesta teda prebehla celkom hladko, pokiaľ odmyslíme ten mäsitý zápach v interiéri autobusu, tie dolámané telá všetkých pasažierov a tiež spontánne výkriky do tmy typu : CIKI CAKI CIKI CAK-HEJ, HEJ, HEJ!, a mnoho ďalších prejavov športového ducha. Predpokladaný príchod do dediny zvanej Baško Polje mal byť o pol deviatej. Ale podčiarkujem slovo MAL byť. Dorazili sme tam totižto už o 4:30 ZULU. Situácia (opäť vtipná): hustá tma, silný vietor, zima ako na Kamčatke..a recepcia sa otvára až o 7.hodine. A tak sa podaktorí vybrali sledovať k moru východ slnka, iní išli prebádať okolie a drvivá väčšina si to hodila na podlahu v hale a sladko zaspala. Krásny pohľad: mastné vlasy, kruhy pod očami, oslnivá beloba v tvári a oblečenie zašpinené od...jedla? Ale dočkali sme sa a "už" o ôsmej sa rozhodli ubytovať nás. Prišiel čas zdekovať sa na izby. A aké boli? Nuž predstavovali ešte väčší luxus ako ten autobus. Príjemná toaleta, praktická skriňa (až jedna), slnečná terasa s výhľadom na borovicový háj plný malých veveričiek. Úplná romantika. V skratke - boli také pekné ako počasie v prvé dva dni. Ale my sme sa zase až tak veľmi nesťažovali, mali sme predsa jeden druhého....a Stanka.....a Hanyho.....
A more. More bolo takmer bezchybné. Vravím takmer, pretože síce bolo čistučké, tyrkysovo modré, hlboké a slané (tú slanosť som si sama overila - odporúčam ľuďom so žalúdočnými problémami), ale mohlo byť aspoň tak o 20 stupňov teplejšie. Ale nič nemôže by dokonalé. Na pláži sme si vyhliadli rozľahlé mólo a prehliadka skokov sa mohla začať. Doteraz mám v pamäti fascinujúci skok môjho spolužiaka Jana. Chcel nám predviesť salto s kilometrovým rozbehom, ale akosi si to v tej rýchlosti zle vypočítal a už vo vzduchu, meter a pol nad hladinou , bolo počuť zúfalé: SAKRA! Ten dopad naozaj nevyzeral moc dobre, ale zato smiešne áno. Tieto vodné radovánky nám vypĺňali každučký deň a všetci sme sa tešili zo slnečných lúčov...teda asi všetci okrem Rybča, ktorý sa premenil na ružové prasiatko....jau. Tamdajšia pláž na nás určite nezabudne, ako i my nezabudneme na ježka vo Fifinovej nohe. A tiež na naše nočné útočisko- APOLLO- trendový open-air discobar priamo na pláži. Takže pokiaľ ste sa prehriali pri búrlivom tancovaní, mohli ste sa pokojne schladiť v mori (čo sme, samozrejme, nerobili z bezpečnostných dôvodov). Ako poslušné deti sme sa hlásili v pravidelných 6-hodinových intervaloch a večierka bola o 23:00, s odôvodnením, že sa stáva, že miznú dievčatá...ale kam? Nám sa však nič podobné nestalo: Ďakujeme touto cestou našim skvelým spolužiakom za naozaj dôslednú ostrahu. Ľúbime vás!!!!! Zabudla som na podstatnú vec. Zhodnotiť stravu. Nuž, mali sme jedlo 2x do dňa t.j. polpenzia, a aké bolo? Povedzme, že bolo........zaujímavé??? Myslím, že na vysvetlenie postačí jedno slovo- chaluhy. Ako vraví p.p. Ádámová :"dokonale prečistia organizmus" ....naozaj prečistili. A riadne. Radšej túto kapitolu ukončím. No a aby ste si nemysleli, že sme sa len poflakovali celé dni, tak ako argument, že opak je pravdou, použijem fakt, že sme absolvovali až 2 plnohodnotné výlety loďou. Jeden na ostrov Brač, kde nás čakalo pohostenie, tzv. FISH PICKNICK, čiže každý dostal dve ryby a kapustu a druhý do krásnej večerne Makarskej. Naozaj pekné. Na rozlúčku ako stvorené. Ani sme sa nenazdali a opäť sme sa ocitli na tom istom nástupišti, tí istí ľudia. A už len sledovali ako jeden po druhom mizneme do nedohľadna.... Čo viac dodať k tým pár dňom? Boli plné smiechu, radostí, v mojom prípade i dokrvavených končatín každého typu, nových priateľstiev, skúseností, možno i sĺz, opálených tiel, prečistených žalúdkov a spomienok na celý život.