Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

IMATRIKULÁCIE. Toto slovo vyvoláva rôzne pocity. Vám napadne strach, zábava, stres i slzy smiechu. A čo napadne nám, ľuďom, ktorí vidia aj do zákulisia? Zodpovednosť. Ale ako sa to všetko začalo? Kde bolo tam bolo, jedného pekného letného dňa sa v jednej múdrej hlavičke zrodila myšlienka : čo takto zorganizovať imatrikulácie? Ale aby neostalo iba pri slovách, bolo treba konať. A tak prišiel na rad mobil, pár telefonátov, a už to išlo. Zišli sme sa, prediskutovali tému, o ktorej sme si mysleli, že chytí za srdce a pobaví – Hollywood. No, Gvozawood, aby som bola presnejšia. Veď kto by nepoznal svet filmu, večné boje o prvenstvo, hviezdne maniere, zmätok či intrigy? Tak sa zrodila téma, no najťažšie sme mali iba pred sebou. Čakali nás tri mesiace tvrdej práce, počas ktorých sme preukázali značnú mieru samostatnosti a chuti pracovať. Ale neboli sme sami. V tichosti nad nami bdeli anjeli strážni: p.prof Ľubica Hybenová, Veronika Krchová a Janka Liachovická, ktorí nás usmerňovali, keď sme odbočili z cesty. Za to im patrí naša veľká vďaka. Tri mesiace ubehli ako voda. Nastal deň D, 18. november 2004. Keď sme ráno vošli do estrádnej sály v Dome odborov, cítili sme neistotu, očakávanie, šťastie aj strach. Nervozita sa stupňovala každou minútou a vyvrcholila o jednej hodine popoludní, keď sa uzavreli dvere za posledným prvákom. Pred nami stála výzva : TERAZ ALEBO NIKDY....... Na pódium vystúpila speváčka a otvorila niekoľkohodinové podujatie piesňou od Lucky Bílej Hvězdy jako hvězdy. Potlesk, ktorý zaznel, nás zbavil trémy. Vedeli sme jednoznačnú odpoveď na výzvu – TERAZ! Na pódium prišla producentka, nadšená, že konečne natočí svoj veľký film. Nezmyselné výhovorky celého štábu z nej v zlomku sekundy spravili hysterické monštrum. Celú situáciu bravúrne zvládol manažér návrhom na rýchly konkurz. A kto iný by mal na konkurze ukazovať svoje herecké schopnosti, ako imatrikulovaný prvák? Musím uznať, že sa perfektne chytili a prispôsobiť sa ťažkým podmienkam gvozawoodskeho štábu im nerobilo žiadny problém. Aby to nebola len samá drina nádejných hercov, večer im spestrili vystúpenia najrôznejšieho druhu. Vystúpila ďalšia študentka so zlatom v hrdle a zaspievala skladbu Hero od speváčky Mariah Cary. Pozreli sme sa aj trošku do minulosti, keď nám dve mladé husiarky ukázali, ako si krátili čas hrou na Jánošíka. Veľkú pozornosť upútala aj večne nespokojná režisérka Dallasu. A aké požiadavky mala! Veď posúďte sami: nepáčil sa jej normálny kvalitný herecký výkon, tak to herci museli odskackať! Ale ani s tým nebola spokojná. Tak to hrali, ach, tak, oh, eroticky, och. Nie, aj to bolo zle. Ale čo bol vrchol? Keď už sa jej nepáčila ani skvelá pomalá hra a reč, ktorej by závidela nejedna veľryba....Po speve, tanci, tvrdo pracujúcich a zle platených hercoch z Dallasu prišlo niečo, čo by málokto čakal. Hlas ohlásil : Ladies and Gentlemen, welcome to the Moulin Rouge. V sále nastalo ohlušujúce ticho. Čo bude teraz nasledovať? Šesť párov štýlovo „vyzlečených“ predviedlo niečo neuveriteľné. Diváci so zatajeným dychom sledovali každý malý pohyb tanečníkov. Nikto z nich však ani zďaleka netušil, koľko námahy a krvavého potu tých 15 minút slávy stálo... Cez prestávku čas vypĺňala a prvákov skvele zabávala hudobná skupina Okno. Keby bolo podľa ľudí v sále, hrali by do rána. No my sme sa už chystali pokračovať. Scénky na pódiu gradovali k vrcholu rovnako ako atmosféra v javisku. Nastal čas aby to celé vyvrcholilo. A čím iným ako Anketou o najpopulárnejšieho prváka? Víťaza vyhlásil predseda študentskej rady Lukáš Mackanič. A kto sa stal tým najznámejším? Tomáš Hrvol. Ocenení nie je nikdy dosť, tak ešte čerešnička na záver. Veď aký by bol Gvozawood bez Gvoskara? Sošky sa odovzdávali v dvoch kategóriách – najlepší herec a najlepšia herečka. Ktorí adepti najviac očarili kritickú porotu a presvedčili ju o svojich hereckých schopnostiach? Zlatého mužíčka si domov odniesli Katarína Koprdová a Dávid Sakala. Sošky a ceny boli odovzdané, konkurz úspešný. Jedinečný deň plný zábavy, na ktorý sme sa pripravovali tak dlho, bol za tak krátko preč. Každému z nás v srdci ostali spomienky na celý život. A veríme, že aj našim novým hviezdam. Ako už bolo povedané : Prídu nové hviezdy. No vy, my, budeme na gvozawoodskom hviezdnom nebi žiariť každým rokom jasnejšie a jasnejšie ....