Materiály o imatrikuláciách bývajú v našich ročenkách často kontroverzné. Aké boli posledné imatrikulácie minulého tisícročia - na to sa pozrieme z troch pohľadov. Prvý a druhý pohľad predkladajú organizátori (boli dve samostatné tímy), tretí pohľad ponúka hlavná garantka imatrikulácií - p. zástupkyňa Hybenová. Nuž a tí, ktorí ste boli účastníkmi tejto slávnosti, môžete pridať pohľad svoj....

Organizátori - pohľad prvý (pesimistický)

Do organizovania imatrikulácií sme sa vrhli s patričným odhodlaním a tiež so skúsenosťami z minulého roku. Príprava miestami viazla, ale to nám nerobilo až také starosti. Scenár sme mali pripravený asi týždeň vopred, ale aj napriek tomu nás zaskočil časový posun zo17. na 15. novembra. Nepriaznivé podmienky nám však neuberali z nadšenia a plní elánu sme sa tešili na deň D. Prišiel a my sme mali pocit dokonalej organizácie. Zatiaľ nám všetko vychádzalo. Postupne nás premáhala tréma a strach, ako to dopadne. Program sa začal a tréma ustúpila. Bavili sme sa a zdalo sa, že sa bavia aj ostatní. Po skončení však na nás padali výčitky zo všetkých strán. Boli to najmä sťažnosti na dievčatá z 3.E. Všetci však zabúdali, že imatrikulácie sme organizovali spolu s 2.C. Výsledok síce nebol výborný, ale obetovali sme tomu veľa času a námahy. To si však nikto neuvedomil a nikto nám nevyslovil čo i len slovko vďaky či pochvaly. Ukázalo sa, že mať snahu a odhodlanie niečo zorganizovať v tejto škole nenachádza pochopenie. Poučili sme sa. Nabudúce sa nebudeme hlásiť k organizácii podobných akcií, svoj voľný čas strávime kreatívnejším spôsobom a s ľuďmi, ktorí ocenia našu prítomnosť.

Organizátori - pohľad druhý (optimistický)

Keď sa povie slovo imatrikulácie, predstavujeme si pod ním celkom príjemnú akciu, kde sa nám môžu naši noví študenti predstaviť v celej svojej kráse. Je to taký každoročný rituál, ktorý sa postupom času stal na našej škole zvykom.
Ono sa to na prvý pohľad zdá dosť jednoduché, ale pripraviť pre takmer 200 nových tvárí zaujímavý program, pri ktorom by nezaspali po desiatich minútach, to nie je hračka! Stálo nás veľa úsilia vymyslieť niečo, čo tu ešte nebolo. Preto sme pozháňali všetky možné aj nemožné indiánske doplnky a na pódiu v Dome odborov sme si dňa 16. 11. postavili svoj indiánsky Vigvam, kde sme vítali všetky "bledé tváre". Tie museli plniť naše úlohy, inak by sme si ich skalpami ozdobili celý tábor.

Pravdepodobne sa všetci o svoje "háro" obávali, preto naše náročné úlohy splnili naozaj svedomito, v čom ich povzbudzovali aj ostatní "spoluzajatci". Nálada v sále bola výborná, mládež sa bavila a profesori sa pobavene usmievali. Ani by ste neverili, akých spevákov, hercov a tanečníkov má naša škola z radov prvákov. Zo začiatku im to síce bohvieako nešlo, ale postupne sa osmelili. O zábavu bolo teda postarané...

A presne o to nám išlo! Chceli sme pre nových študentov nášho gymnázia zorganizovať večer, kde sa budú dobre zabávať a na ktorý budú mať príjemné spomienky. Každý od nás dostal aj malý suvenír a všetci museli zložiť "Gvožácku prísahu poslušnosti".
Nakoniec ostal náš indiánsky Vigvam prázdny, zajatci sa vykúpili, tak sme si na to pripili ohňovou vodou, vyfajčili fajku mieru a išli si spoločne "zatrsať".
Takže nech žijú imatrikulácie 2000 a ich organizátori: 3.D,3.B...
HAWK!

Pohľad tretí (realistický)

3. ročník imatrikulácií GVOŽA bol netypický v tom, že bol rozdelený do dvoch dní, vzhľadom k počtu tried. Scenár, ako ostatné technické záležitosti sa pripravovali, "brúsili" a dotvárali v priebehu dvoch mesiacov. Na deviatich stretnutiach vedenia školy s organizátormi sa rozoberali i pravidlá "nealkoholickej a nefajčiarskej" párty, ako sme naše podujatie pomenovali. Nechceli sme podceniť opatrenia, ktorými sme predchádzali prípadným problémom v správaní študentov, či už organizátorom, alebo účinkujúcich a hostí. Napriek paralelnej príprave dvoch tímov 15. a 16. november sa napokon predstavili v odlišnej tvári. Z pohľadu koncepcie boli obe podujatia nápadité: Bohovia z Olympu a usmievaví indiáni - to sme u nás ešte nemali.
A predsa.....
Organizátori 2.C a 3.E ... Nemyslela som si, že v snahe byť za každú cenu vtipný, zimprovizujete v poslednej chvíli niečo, čo zarazí dospelých i "zelených" nováčikov cechu gymnaziálneho.
Nemyslím si, že "hádzanie" takmer všetkých "smrteľníkov" do spovediteľnice bolo spravodlivé a inšpirujúce. Ani predvádzanie sa v trenírkach v danej situácii a pospolitosti nesršalo humorom, skôr privádzalo do rozpakov...

Ale keď sa pozriem na imatrikulácie tried 1.C, E, F aj z druhého zorného uhla, nemožno poprieť. že organizátori ich prípravu podcenili. Veď popri spomenutých "slabostiach" sme videli i vtipné scénky, originálne odevy s doplnkami, spomienkové darčeky mladším "kolegom".Ešte si tak predstaviť nektár a ambróziu a atmosféra gréckeho Olympu by bola dokonalá.

Takže, milí organizátori imatrikulácií zo dňa 15. novembra 2000, hlavu hore, urazenú pýchu a tzv. nedocenenie ostatnými odhoďme do vzduchoprázdna a snažme si uvedomiť jedno: keď sa na organizáciu niečoho seriózneho podujmem dobrovoľne, nesiem za vzniknuté "nepodarky" i zodpovednosť. Keď som raz schopný vo svojej kreativite a organizačnosti, mal by som byť sebaktitický, a potom čas strávim na príprave mimoškolského podujatia nebol premárnený a zbytočný.
Veselí INDIÁNI z 3.B a 3.D (organizátori 16. novembra 2000) zožali u spontánne sympatického a vďačného publika - 1.A,B,D - úspech. Originalita a nenásilný humor popoludnia nás presvedčil, že študenti GVOŽA majú zmysel pre vtip s "mierou", talent vo výtvarnej kompozícii a scéne.