Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

Londýn je jedným z najväčších a najvzrušujúcejších veľkomiest sveta. Založili ho ešte Rimania okolo roku 43 p.n.l. a vyrástlo z neho mesto miest. Každá ulica dýcha tajomnou históriou, no zároveň je tu niečo, čo oslovuje budúcnosť. Možno práve pre to svoje čaro sa stal príťažlivým i pre nás. A tak sme my prváci zbalili kufre, pribalili pani profesorky, zopár tretiakov, sprievodcu, vymodlili si počasie a nastúpili do autobusu. Možno sa pýtate, čo na tom cestovaní vlastne vidíme. Jednoducho je to túžba vidieť či pocítiť nepoznané, prechádzať sa v dave plnom ľudí rozprávajúcich zvláštnou a iba hádať, o čom sa tak vášnivo zhovárajú, kam smerujú a pozorovať ich, akoby patrili k akémusi neobvyklému typu ľudského tvora. Alebo vyskúšať si, aké je to byť v živom sne, vzlietnuť na krídlach a dostať sa až za hranice fantázie k realite. Je fascinujúce obdivovať kultúru vzdialených predkov naživo, keď sme nútení jednu stavbu skúmať hneď niekoľkými pohľadmi, keďže celá sa takto zblízka do nášho zorného uhla nezmestí, a tiež nájsť také jej miesto, ktoré by bolo výnimočné, zo všetkých najkrajšie. Nie je to ako krúžiť prstom po mape či letmo prevracať strany knihy, kde je toto miesto zvečnené. Stojíte totižto pri nej, ona sama vás nabáda dotknúť sa, premýšľať, aké to asi bolo vtedy pred rokmi a v takej dobe. Preto sa ľahko zabúda na dlhé hodiny strávené v autobuse, častokrát nie v najpríjemnejšej polohe. A keď si k tomu domyslíte takú skvelú partiu, akou sme boli my, cesta ubehla raz- dva. Ani sme sa nenazdali a ocitli v Bruseli. Aj keď sme sprvu nemohli natrafiť na tú správnu cestu, krúžili dookola a pristihla nás dopravná zápcha v tom ,,najideálnejšom“ okamihu, nezabránilo nám to poprezerať si krásy mesta - Katedrálu sv. Guduly, pasáž sv. Humberta, Námestie Grand Place, budovy Európskeho parlamentu i symbol mesta - sošku Manekken-Pis. Ešte v ten večer sme zavítali aj do Francúzska a ubytovali sa v hoteli F1, kde sme sa zoznámili s našimi milovanými postrachmi - automatickými zariadeniami. Nasledujúci deň pokračuje z francúzskeho prístavu Calais naša dobrodružná cesta trajektom priamo do Anglicka. Onedlho nás prepadol zvláštny hrejivý pocit pri srdci a chladivý na pokožke, keď nás vítala bájna Británia. I keď sme sa vopred pripravili na opačný systém dopravy v tejto krajine a domčeky či poníkov videli predtým hádam tisíckrát, to všetko tu bolo teraz iné, nové, lákavé. Prvýkrát sme si vyskúšali pravú anglickú konverzáciu pri prechádzke malebným mestečkom Canterbury, kde sme si, samozrejme, nemohli nechať ujsť pohľad na katedrálu. Podvečer sme sa dostali do vysnívaného Londýna a ešte stihli rýchlu prehliadku Westminster Abbey, London Eye, Big Ben, budovy Parlamentu, spoznali Temžu, Trafalgar Square, Downing Street a observatórium na predmestí Greenwich, kde sme si vychutnali, aké je to stáť na dvoch rôznych pologuliach našej Zeme. Dostatok síl na nasledujúce dni sme načerpali v hoteli Peace Heaven. Bolo tu naozaj príjemne a potešili nás výdatnou, pre nás trochu nezvyčajnou stravou. Naším príchodom sme iste rozveselili aj hlavu monarchie - jej veličenstvo kráľovnú. Ruku sme si s ňou síce nepodali, ale aspoň pozreli výmenu stráží pred Buckinghamským palácom. Kým Angličania kolonizovali, popritom zbierali rôzne predmety z celého sveta a tie sme našli v Britskom múzeu. Navštívili sme ich prekrásne parky, Katedrálu sv. Pavla, pevnosť Tower, čínsku štvrť Soho, Leicaster Square, Tower Bridge, vyskúšali orientáciu cestou metrom a napokon nezabudnuteľné zážitky si odnášame zo stretnutia s toľkými význačnými osobnosťami v Múzeu voskových figurín. Napokon sme sa s Londýnom rozlúčili a sľúbili si, že raz sa sem istotne ešte vrátime. V Paríži na nás síce čakal dážď, to nám však nezabránilo zamávať Vám na Slovensko z výhľadu z Víťazného oblúka cisára Napoleona či jedinečnej architektonickej konštrukcie, Eiffelovej veže. Čakala nás cesta cez Nemecko, Rakúsko a vrátili sme sa domov, živí a zdraví, do náruče rodičov. Čas tam ďaleko za hranicami utiekol ako voda, nám zostali i keď nádherné, predsa len spomienky a priateľstvá. Tak ako humor je iskrou medzi situáciou a ľudským rozumom, tak aj to cestovanie a pojem Londýn v nás zapaľujú neodolateľnú túžbu dýchať plnými dúškami vôňu nových kútov sveta a budú tvoriť zakaždým osobitý príbeh.