Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

Tri prebdené noci a trocha snahy na Festivale vedy a techniky v Bratislave. Toľko som ja zaplatil za ponuku, ktorá sa neodmieta. Čože to bolo za ponuku?
Organizátori Festivalu sa rozhodli tak, ako aj po minulé roky, vyslať niekoľkých účastníkov na Európsky festival ExpoScience Europe 2006 do španielskej Tarragony. Priznám sa, bol som dosť prekvapený, keď som sa dozvedel, že medzi týmito účastníkmi sa ocitli aj dvaja Gvozáci - Martin Šulek a ja, s naším projektom Akustická fľaša. Niektorí si ho možno ešte pamätajú z Kysuckého festivalu, na ktorom sme ho prezentovali po prvýkrát a ktorý nás, myslím, veľmi dobre pripravil na to, čo sa odohrávalo v Bratislave a nakoniec aj v Tarragone.

Ide sa do Španielska, no nie je to skvelé?
Tentokrát sme aj príprave prezentácie venovali trošku viac času a vyzbrojení novými postermi sme sa vydali na cestu. Tá sa začala pravidelnou autobusovou linkou Žilina - - Bratislava. Už po dvoch hodinách sme dorazili na AS Mlynské Nivy, kde sme stretli ďalších účastníkov a dvoch "vedúcich", Gabrielu Kukulovú a Petra Šlosára. Vôbec nám ale nedali pocítiť, že by nás nejako viedli - skôr sa tvárili ako kolegovia, spoluúčastníci, čo im na moje prekvapenie vydržalo až do konca akcie. Fakt boli super.
Nasadli sme teda všetci na autobus, ktorý nás odviezol až do Brna, kde sme sa stretli s časťou českej delegácie. Odtiaľ sme sa už vypravili v "našom" autobuse, ktorý nás mal odviezť až do nášho cieľa. Cestou sme brali ešte skupinku Čechov a celú nemeckú delegáciu. Nebolo ich málo, a tak sme mali koho spoznávať celú cestu. Zábava s nimi bola, aj keď nemecké vtipy mi úplne unikali.
Vďaka za európsku legislatívu!

Vďaka nej, teda konkrétne vďaka povinnej 8 - hodinovej prestávke sme sa zastavili v prekrásnom mestečku Avignon, v ktorom sme okrem historických pamiatok (vlastne celé mesto je zrejme jedna veľká pamiatka) videli celé húfy amatérskych hercov, bábkarov, kúzelníkov - práve sa tam totiž konal divadelný festival.

Na cestu sme sa dali až večer a približne okolo druhej po polnoci sme sa konečne (po približne 45 hodinách od odchodu zo Žiliny) ocitli v študentskom komplexe, ktorý nám mal byť po ďalší týždeň domovom.

Nasledoval krátky spánok, raňajky a hneď po nich sme sa autobusmi špeciálne určenými pre účastníkov ESE dopravili k výstavnej budove. Cesta autobusom bola pre mňa veľmi silným zážitkom. Počuť ľudí z krajín, v ktorých som nikdy nebol, rozprávať sa jazykmi, ktoré som nikdy nepočul, čo môže byť lepšie? Už len rozprávať sa s nimi ...juj, klimatizované výstavisko.

Až na výstavisku som zistil, že okrem nás boli na ESE ešte ďalšie dve skupiny zo Slovenska - všetko skvelí ľudia asi od 14 do 25 rokov, zjavne mali za sebou už viac takýchto akcií. Vtedy som si hovoril, že som mohol začať oveľa skôr, ale ešte sa nevzdávam :) Prvé doobedie sme strávili prípravou stánkov, lepením posterov a v mojom prípade aj opravovaním mikrofónu, ktorý bol veľmi dôležitý pri našej prezentácii. Našťastie to bol len polámaný káblik, ktorý nespolupracoval a pár cm lepiacej pásky ho presvedčilo. Každý deň sme vystavovali asi 4 hodiny a bolo to trošku iné ako vystavovať v Bratislave. Hlavne v tom, že väčšina ľudí, ktorí sa na nás chodili pozrieť, vedela po anglicky menej ako ja a to nie som žiadny expert na jazyky, niektorí nevedeli dokonca vôbec. Ich zvedavosť bola ale silná, a tak sa napriek tomuto deficitu pristavili pri stánku a mne pomohli gestá, demonštrácie, obrázky - tešilo ma, keď som videl, ako spokojne sa tvária.

Nielen práca, ale aj...
Okrem vystavovania boli súčasťou programu, samozrejme, aj ďalšie aktivity, z ktorých sme si mohli vybrať. My sme navštívili archeologické múzeum, kde sme okrem odbornej prednášky zažili niečo viac - zahrali sme sa na skutočných archeológov. Takže sme dostali lopatky, metličky... trošku mi to pripomínalo, ako som sa hrával v pieskovisku, keď som bol menší.

Inokedy sme zas išli do jedného zo štyroch tarragonských prístavov, kde sme si prezreli modely lodí v miniatúrach aj v živej veľkosti. Opäť sa dostal k slovu odborník, ktorý nám porozprával o tom, prečo vlastne sú prístavy až 4 a aké rôzne zásielky dokážu vďaka nim naložiť/vyložiť. Ukázal nám na modeloch niektoré rybárske techniky a keď už sa mu zjavne nechcelo ďalej sa čľapkať vo vode v akváriu, ktoré predstavovalo more, zobral nás na skutočnú loď, aby sme si mohli prístav prezrieť naživo a z vody.

Doobedňajší program bol teda vždy niekde mimo študentského komplexu, zato ten večerný sa odohrával v ňom a vždy bolo čo robiť, či už ísť na diskotéku, nočný futbalový turnaj alebo bol „Večer delegácií“ – čo bol vlastne program, v ktorom každá delegácia pripravila 5 minút. My sme sa predviedli ako nádejní herci a ukázali sme im, kto to bol Jánošík ....tak kto nás tromfne?

Fyzika v praxi? Zase nejaká veda?
Nie, nie. Tento raz išlo o úplne inú skúsenosť. Organizátori nám totiž pripravili prekvapenie v podobe výletu do lunaparku neďaleko Tarragony. Celý deň sme chodili po obrovskom komplexe a zažívali poriadne návaly adrenalínu na velikánskych horských dráhach a iných atrakciách, ktoré vedia zvýšiť tep. Odchádzali sme zničení a spokojní...
Odchoooood
Posledný deň sme už len niekoľkokrát odprezentovali náš projekt a potom sme sa vrhli do balenia stánku. Zúčastnili sme sa oficiálneho ukončenia ESE a vrátili sme sa na „internáty“ užiť si poslednú noc. Tú sme ako aj ostatné strávili v kruhu nových priateľov. Skoro ráno sme spolu s bratmi Čechmi a Nemcami opustili Tarragonu a mali sme pred sebou dlhú cestu domov, ktorú nám ale ešte spríjemnila zastávka v Barcelone, kde sme si prezreli len najvýznamnejšie pamiatky. Osemhodinovku sme strávili v dovolenkovom mestečku na Francúzskej riviére. Tam sme mali konečne čas poriadne sa vyčľapkať v mori a nachytať trošku bronzu.

Príchod na Mlynské Nivy v skorých ranných hodinách bol na jednej strane štastným, no na druhej strane rozlúčkou s novými kamarátmi, ktorá znamenala koniec série skvelých zážitkov. Zažili sme toho naozaj veľa a pri spomienke na ESE ´06 sa budeme ešte dlho usmievať. Získali sme skúsenosti a znalosti, ktoré nám uľahčia cestu životom. Každý, kto má možnosť zúčastniť sa na podobnej akcii, by nemal váhať, lebo je to zážitok, ktorý sa nedá vyvážiť zlatom.
Matej Duník, 4.B