Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

Hra o divadelnom súbore, o láskach a neláskach hercov, herečiek, o Autorite, ktorá to všetko riadi a počúva o ich boliestkach. Áno, pochopili ste správne. Za desať rokov sa v našom súbore vystriedalo veľa talentovaných ľudí a táto hra hovorila o nich. Naozaj, to naše snaženie pripraviť pre publikum, ktoré je naozaj špecifické, niečo pekné, pripomína dosť často šachovú partiu. Kto, proti komu hrá nie je vždy jasné, ale na premiére musíme všetci ťahať za jeden tím. Aj ten najmenší pešiačik, ktorého sotva zbadáte na javisku, dotvára celkový dojem z predstavenia. Veď čo by na šachovnici dokázala kráľovná či kráľ, keby tam stáli osamotení? Všetkých 32 figúrok je dôležitých a každá z nich môže rozhodnúť o víťazstve. Veru, Figúrky zvíťazili, nie len nad zlou čiernou kráľovnou, ale aj na súťaži Detská divadelná Žilina. Zožali obrovský úspech a dojali porotu až k slzám. Na vyhodnotení to vyzeralo ako na „ONE- MAN-SHOW“, pretože okrem prvého miesta dostali aj zvláštnu cenu riaditeľky Regionálneho kultúrneho strediska. Waaw, to bolo niečo. Mnohí si vraveli: „Konečne ... po toľkých rokoch ...zaslúžime si to ...“. Bývalí akademici to brali aj ako svoje víťazstvo a mali pravdu. Čím by boli Figúrky bez Doľnovýmoľovských nejčralít, bez Nebeského pra(c)hu, Cukrárne, bez Princa či Olašskej lásky? Čím by boli figúrky, keby nereprezentovali skutočných živých hercov, ktorí stále ostávajú členmi našej akademickej rodiny?
No ale dosť už nostalgie. Zoberme to celé trošku vecnejšie. Na javisku ste mohli vidieť okrem mňa 31 mladých talentovaných ľudí a figúriaka, ktorý dostal meno Václav. V hlavných úlohách ste videli Silviu Štefkovú (biela kráľovná), Tomáša Ďuranu (biely kráľ), Jožka Košiara (popletený biely strelec), Lenku Staníkovú a Natálku Řehákovú (biele panáčice), Števka Trnku (čierny strelec záletník), Filipa Brezianskeho (čierny strelec - gambler), Vlada Mackovčáka (čierny kôň), Evku Sedlákovú (čierna veža) a Dominiku Gjerovú (čierna kráľovná), ktorá bola za svoj výkon ocenená na krajskej prehliadke s názvom Námestovské divadelné dni. Premiérové predstavenia boli 31.marca a 1. a 2. apríla 2008. Derniéru sme si odplakali 24. júna. Rozlúčili sme sa so šiestimi nádejnými mladými ľuďmi a poslali sme ich zo šachovnice rovno do života. Nebolo to ľahké lúčenie, tak ako vlastne každý rok. Predstaviť si, že v ďalšej hre nebudem môcť rátať s Jožkom, na ktorom sa diváci smejú, ešte len vkročí na javisko? Nenapísať úlohu pre jemnú a charizmatickú Lenku, dobrosrdečnú Maddy? Nečakať, že Natálka nacvičí choreografiu? Neuvidieť temperamentnú Siu a neprechádzať si s ňou deň pred predstavením na cintoríne všetky repliky? Nevysvetľovať Tomášovi, čo som tým všetkým chcela povedať? No, ťažké si to vôbec predstaviť. Budem to ale musieť nejako zvládnuť, veď život ide ďalej a akadémia musí ísť tiež. SHOW MUST GO ON.
Ťažko si spomeniem na všetkých, ktorí nám pomohli zrealizovať toto predstavenie. Určite je to vedenie gymnázia, rádio Frontinus ako náš viacročný mediálny partner, firma Arton, naši priatelia a fanúšikovia. Všetkým veľmi pekne ďakujem a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Viac informácií.