Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

Kooonečne Pri všetkých tých starostiach, ktoré sa objavili počas prípravy na tohtoročné imatrikuly, som už ani nedúfala, že by sa raz mohli uskutočniť, ba čo viac, že by mohli dopadnúť dobre. Ale dopadli!!! Napriek všetkým problémom a komplikáciám, sme to my – študenti z radov druháckych – dokázali! 28.11. (ja viem, bol to tri razy zmenený termín, ale veď vravím, že sme mali komplikácie) sa v Bábkovom divadle uskutočnili očakávané, aj obávané (nielen prvákmi) IMATRIKULÁCIE 2008 s podtitulom: muzikálové...
...V ten osudný piatok sme začínali – my hlavní predstavitelia toho veľkolepého predstavenia – riadne skoro. Už pred siedmou sme všetci stáli nastúpení pred divadlom a od prvého okamihu sme makali. Pripraviť všetky rekvizity, nacvičiť tance (niektoré neboli nacvičené ešte ani hodinu pred samotným začiatkom), zopakovať si scénky, moderátori precvičiť scenáre a pokec k moderovaniu (prepáč Maťo, ale ja som fakt nestíhala prejsť si s tebou tie scenáre – ale však improvizácia nás istila stále). Každý makal, ako vládal, no najväčšia „makačka“ boli všetky tie organizačné pokyny a veci, ktoré bolo treba ešte v to ráno zariadiť. Dohodnúť svetlo s osvetľovačom, hudbu so zvukárom, všetko so všetkými (sorry decká, ale keď sa ma asi desať ľudí došlo spýtať: „A kedy nasleduje náš muzikál?? Kedy ide toto??“, tak na toho jedenásteho som tak naziapala, že ma to až mrzelo).
Nejako sa to všetko zariadilo a o deviatej (dobre, noo...tak mali sme asi 20 minút meškanie) sme začali. Úvodná choreo, scénka, prvé úlohy pre prvákov ... Pomáda, Hair, Rebelové... Takto nejako nám to pomaly ubiehalo. Ale komplikácie, ktoré na nás číhali počas celých troch mesiacov, nás neopúšťali ani počas samotných imatrikúl. Naše jediné šťastie bolo, že iba my sme vedeli, kedy sme urobili niečo zlé, resp. čo tam malo alebo nemalo byť (teda pokiaľ to nebol nejaký výrazný prešľap, ako som mala napríklad ja, keď som úplne zabudla dojsť na pódium ... prepáčte, Linduš a Janko, ale tak stávajú sa aj horšie veci)
Prvákov sme previedli postupne všetkými muzikálmi – od obdobia Kleopatry cez Jánošíka, hipisákov a Rebelov až po modernejšie veci ako Mamma mia! či Moulin Rouge. Popri tom prváci museli plniť ľahšie aj ťažšie úlohy, ktoré sme im toho roku pripravovali veľmi poctivo a starostlivo, možno trošku zákerne Ale tak všetko sa to dalo zvládnuť, pokiaľ ste celé imatrikulácie brali ako jednu veľkú srandu, na ktorej sa upevňujú kolektívy v triedach, keďže sa môžete dosýta vyblázniť hlasným povzbudzovaním a kričaním poprípade zabaviť na sa na vystúpeniach, ktoré sme tak dlho pripravovali... pre vás! Takže verím, že prvákom sa tohtoročné muzikálové imatrikulácie páčili (ale počula som, že vraj áno...dokonca aj sami „veľkí“ tretiaci uznali, že sme boli dobrí, možno aj lepší ako oni)
Ten, kto si ešte stále myslí, že imatrikulácie = strápňovanie prvákov, sa teda riadne pletie. Pointa imatrikúl je v tom, že sa vzťahy upevňujú medzi druhákmi, ktorí na nich pracujú (alebo skôr: sa haluzia a popritom sa tvária, že pracujú) a hlavne medzi prvákmi, ktorí sú nútení skamarátiť sa s inými deckami (keďže musia plniť nejakú zákernú úlohu vo dvojici ako napr. papanie všelijakých vecí vo všelijakých polohách)
Takže imatrikulácie 2008 dopadli tak, ako dopadli a boli super. Ten, komu sa nepáčili, by sa mal ešte raz pozrieť na rôzne haluzné tance typu tretiacke víly, zaujímavé scénky a lá Kleopatra či Hair alebo „zlatý klinec programu“ – eroticky ladená choreo z parížskeho ... ehm ... kabaretu Moulin Rouge a ak ho to neosloví ani po tom, tak náš problém to nebude Všetci tí úžasní ľudia z imatrikulačného výboru (cca 30 druhákov) sa na tom namakali za tri mesiace statočne, obetovali nácvikom skoro všetky nedele a sviatky, zahrali to najlepšie, ako vedeli ... A ako som povedala, ten kvietok, čo sme za organizáciu dostali my s Lindou, si zaslúžia všetci, lebo ste boli skvelííí.