Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

V rámci predmetu umenie a kultúra sa žiaci 1. a 2. ročníka zúčastnili dvoch zaujímavých exkurzií: v októbri 2009 mali možnosť navštíviť betlehem v Rajeckej Lesnej a Bojnický zámok, v decembri ich zaujala ponuka 1-dňovej exkurzie do adventnej Viedne.
Prvou zastávkou na ceste prehlbovania národného povedomia sa stala Rajecká Lesná. Nádherná drevená expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie v meste Betlehem, ale aj symbolické dejiny slovenského národa. V obdivuhodnej kompozícii 3 m vysokej, 8, 5 m dlhej a 2, 5 metra širokej, sú zastúpené všetky regióny so svojimi najznámejšími pamiatkami, napríklad hrad Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrála v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a ďalšie. V pozadí dreveného skvostu sa týči tatranský štít Kriváň, ktorý je metaforou nášho národa. Autorom diela, reprezentujúceho históriu Slovenska je Jozef Pekara, rodák z Rajeckej Lesnej, človek, ktorý väčšiu časť plodného života zasvätil práci na betleheme s 30 pohybujúcim sa postavičkami rôznych remesiel či povolaní. Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Žiaci sa dozvedeli zaujímavosti z jeho histórie, napríklad legendy o uhorskom veľmožovi Matúšovi Čákovi Trenčianskom, povesti o kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý chodieval do Bojníc a sedával pod lipou naproti vstupu do hradu, ktorú nazvali Lipou kráľa Mateja. Posledným majiteľom zámku bol gróf Ján František Pálffy, významný súkromný zberateľ. Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v systematickom zbieraní umeleckých predmetov. Zámok dal prestavať podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v rokoch 1889- 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok. K zámku sa viaže povesť o čiernej panej, podľa ktorej mladý zámocký pán obvinil ženu z nevery. Aby dokázala svoju nevinu, skočila z Huňadyho veže do kamennej priekopy. Miesto smrti v hĺbke však údajne vzlietla do nebies a potrestaní boli príbuzní, ktorí zapríčinili tragédiu...
Umelecké zážitky a praktické spoznávanie života našich predkov umocnila slnečná pestrofarebná príroda, takže z nadhľadu sme mohli skonštatovať, že exkurzia sa vydarila.
Aj v rakúskej metropole sa žiakom ponúkol bohatý program. Neodmysliteľnou stavbou pri spoznávaní viedenskej architektúry bola najväčšia katedrála v meste, trojloďový kostol so sieťovou klenbou, DÓM SVÄTÉHO ŠTEFANA. Všetkých účastníkov exkurzie zaujala Južná veža Stefell s panoramatickou vyhliadkou mesta, inak 3. navyššia veža v Európe. Hoci terajší tvar katedrály predstavuje neskorú gotiku, Obria brána s vežami je pozostatkom románskej stavby. Interiér je obohatený barokovými oltármi, organom s desaťtisíc píšťalami, zvonka gotickými sochami svätých. Pod kostolom sa nachádzajú katakomby, kde sú pochovaní prví Habsburgovci a viedenskí arcibiskupi. Ďalšou atrakciou bol GRABEN – mestské priekopy rímskych táborov, prestavané od čias Márie Terézie. V týchto končinách sme sa zoznámili s jednou z najstarších viedenských stavieb, s KOSTOLOM SVÄTÉHO PETRA, ktorého raritou sú všetky staré betlehemy zo spolkových krajín Rakúska. Prekvapila nás tabuľa oproti kostolu, písaná okrem nemčiny aj v češtine, pretože všetkým okoloidúcim pripomínala, že tu žil T. G. Masaryk. Ostránenie moru symbolizuje neďaleký MOROVÝ STĹP SVÄTEJ TROJICE a dozvedeli sme sa, že počas epidémie deti museli piť povinne víno, aby boli chránené pred nákazou. Ďalej sme obdivovali JOSEPHPLATZ s jazdeckou sochou Jozefa Druhého, vytvorenej podľa sochy Marca Aurélia. Syn Márie Terézie, známy ako reformátor, dal v roku 1784 vo Viedni zriadiť prvú nemocnicu, ale zároveň prikázal pochovávať tak, že truhlu s nebožtíkom postavili nad hrob a stlačením gombíka spadlo do jamy, a tak bola truhla použiteľná nespočetnekrát. V blízkej REDUTE je umiestnená knižnica a za vlády Márie Terézie bol jej riaditeľom rodák z Terchovej, Adam František Kollár. Naša prehliadka zimnej Viedne pokračovala obdivom 20-metrového PAMÄTNÍKA MÁRIE TERÉZIE, po stranách ktorého sa nachádzajú dve rovnaké budovy, Prírodovedecké múzeum a Umelecko-historické múzeum, ktoré niektorí študenti v čase individuálneho voľna aj navštívili.
O Viedni by sa dali písať historky na desiatky strán, veď kto by obišiel bránu hrdinov – HELDENTOR, POMNÍK KRÁĽA ARCIVOJVODU, ktorý sa preslávil víťazstvom nad Napoleonom či POMNÍK PRINCA EUGENA SAVOJSKÉHO, pod velením ktorého sa Viedeň ubránila Turkom, alebo Činoherné divadlo BURGTHEATER. Neobišli sme ani neogotickú VIEDENSKÚ RADNICU, UNIVERZITU s najväčšou knižnicou na svete v nemeckom jazyku, helenistický PARLAMENT...
Na krásnom modrom Dunaji .. Takto sa začína jeden z najznámejších Straussových valčíkov, ale podobný názov dávajú ľudia aj mestu, ktoré leží na tejto rieke, Viedni. V dobrej nálade sme sa vo večerných hodinách vracali na Slovensko, do našej rodnej Žiliny, ktorá sa rozlohou ani počtom obyvateľov nevyrovná rakúskej krásavici na Dunaji, a predsa má nezastupiteľné miesto v srdci, pretože je rodnou hrudou, najkrajším klenotom, ktorý by sme nemenili za nič na svete ...
Mgr. Ľubica Hybenová