EXKURZIA PRAHA

Áčko, Božkov, Karlovy Lázne, pražské studničky, Prokopka, Žižkov, Dj Sapko, chalani, zaľúbenci, šialovia, superman, kŕmenie, thujon, cigánska praženica a strik, Macejko, Elán, stoly, džúboks, super profesorky.......
Všetko sa to začalo 25. apríla roku 2010, v nedeľu o siedmej hodine ráno. Partia dobre vychovaných 50 – tich študentov sprevádzaná dvomi úžasnými profesorkami a ukecanou pani sprievodkyňou nabrala smer Praha. Už po minútkach cesty v hlbokej doline srnka vodu pila a slovenské mamičky pekných synov mali. Naše hrdlá rozozvučali celý autobus a každý si uvedomil, o čom Praha bude.
Naša prvá oficiálna zastávka bola v Kostnici, kde sme mohli obdivovať kostol plný lebiek a cukráreň, kde okrem piva čapovali aj kofolu. Odtiaľ už naša cesta putovala do samotnej „stovežatej“. Tú sa začala naša neopakovateľná pražská exkurzia.
Okamžite sme našli náš trojhviezdičkový hotel v centre Žižkova, ktorý bol od centra vzdialený asi pol hodinu chôdze.
Nasledujúce dni a noci strávené v Prahe boli ako rozprávka. Či už denné, alebo nočné spoznávanie Prahy malo svoje obrovské čaro. To denné sme spoznávali, aby sme mohli rozprávať rodičom a to nočné zase spolužiakom a kamarátom. Postupne sme navštívili Karlštejn, Pražský hrad a ďalšie významné miesta a námestia.
Po celodenných exkurziách a kilometroch v nohách nám nedalo nespoznávať Prahu ešte viac do hĺbky. Tu sa nám naskytla možnosť navštíviť spoločenské zariadenie, bar Áčko, ktorý sa určite vryl do pamäte nielen každého Gvozáka, ale aj každého návštevníka tohto zariadenia. „Džúboks“ nám so svojím archívom Elánoviek dopomohol roztancovať celé Áčko. Slovenské Hity typu Od Tatier k Dunaju či Zaľúbil sa chlapec nám dopomohli priblížiť Pražákom, ako sa ľudia bavia na Slovensku. Hustota 20 Gvozákov na 1 meter štvorcový bola určite najvyššia, akú naša škola pamätá. Okrem Áčka sme sa boli pozrieť aj na najväčšej diskotéke v strednej Európe a poctivo každý večer sme boli na pražských studničkách hneď vedľa hotela.
Náš posledný deň sme strávili návštevou českých zvieratiek v pražskej zoo. Okrem zoznámenia sa s hrochom Róbertom sme sa zviezli aj na lanovke a pošmýkali sa na šmýkačke.
Unavení, zničení, bez hlasu, motivácie, ale s obrovskou kopou zážitkov sme vyrazili domov. Z posledných síl sme mali v autobuse záchvaty smiechu, z posledných peňazí sme si kúpili jedlo a posledné chvíle sme sumarizovali. Dospeli sme k tomu, že to bol jeden z našich najkrajších zážitkov na Gvoze.
PS: Ďakujeme pekne všetkým tým, ktorí do Prahy necestovali – zobrali by ste miesto niekomu z nás.