Domov

Akadémia 2010 – FóPá

26 June, 2012 - 09:05 — webadmin
Bar FóPá (pôvodne Fobčíkov Panák) sa stal miestom, kde sa odohrával dej Akadémie 2010, samozrejme, aj javisko Bábkového divadla v Žiline. Dielko, napísané podľa takzvanej ideálnej schémy divadelnej hry, hovorilo o zlých ľuďoch a tých, čo sa ich boja alebo proti nim bojujú. Zlé vlastnosti personifikované do postavy Igora Obezjanina boli ako sa na správnu divadelnú hru patrí na konci porazené, zabité a zlikvidované. Jediné, čo sa nikto nedozvedel, je, kto je vrah. Mne to nepripadalo dôležité, ale divák, ten si svojho zabijaka našiel. Reakcie typu: ... „veď to je jasné ... bola to jeho sestra“, „bola to Sabína, tá je všetkého schopná ...“, či „... boli ste to vy, pani profesorka? Veď vy pre tie svoje deťúrence spravíte čokoľvek ...“ nás pobavili aj potešili. Jazzová kapela príjemne dotvárala atmosféru baru. No pohodička, ako sa patrí.
Predstavenie zaznamenalo tri veľké prvenstvá v dvanásťročnej v histórii akadémií.
Prvé z nich bolo veľmi smutné. Odišlo najviac maturantov v histórii. Bolo ich dvanásť a akadémia musela začať písať svoju ďalšiu históriu s novými tvárami. Ono sa to ľahko hovorí, ale ako tvoriť nové hry bez Filipa, ktorý sa len postavil a usmial a úspech predstavenia bol zaručený? Bez tanečnice – lentilky Mirky, bez veselej a bezprostrednej Resanky, bez tak milo ufrfľanej Petry, bez Alicky, čo má výraz ako nejaká bohyňa? Bez Sabíny, ktorá len vyšla na javisko a už všetci čakali, čo zase urobí alebo povie a väčšinou sa už dopredu smiali. Bez skromného Tomáška, čo mal veľa obdivovateliek? Bez Mišky, ktorá to tento rok rozbalila bizarnou úlohou ohrdnutej nevesty, lebo bez krásnej Ivy? Bez Moničky, ktorej úlohy boli šité presne na mieru, alebo jej spolužiačky Veroniky? Alebo bez našej drahej Zeidy, teda Patrika, ktorý sa zamiloval do divadelných dosiek úplne bezhlavo? Je to ťažké, ale akademický život ide, ba priam frčí ďalej.
Druhé prvenstvo bolo podobne nepríjemné. Prvýkrát sa nám naši diváci na večerné predstavenie jednoducho nezmestili. Nepomohli stoličky poukladané vedľa sedadiel, snahy využiť všetky miestečká, posadiť deti na kolená, no, jednoducho nič. A to nehovorím o tom, že som v niekoľkých telefonátoch pred predstavením odporučila radšej nechodiť, lístky sa totiž minuli už týždeň pred predstavením.
No a tretie prvenstvo, to bolo úžasné, krásne, estetické a ešte veľa a veľa superlatívov. Bol to náš skvelý kaderník Juri zo salónu NÁRÍ, ktorý nás celé popoludnie česal a česal, až temer nestihol predstavenie. Ale boli sme krásne, prekrásne a ešte veľmi veľa superlatívov.
Tak sme opäť o kúsok pokročili, boli sme na súťaži v Námestove, kde nás vychválili. Cestou späť nám horel autobus a potom do neho začalo ešte aj zatekať. No Námestovo je jednoducho naša veľká láska.