Umenie okolo nás

V rámci predmetu umenie a kultúra sa žiaci 1. a 2. ročníka zúčastnili dvoch zaujímavých exkurzií: v októbri 2010 mali možnosť navštíviť skanzeny v Pribyline (vedúca exkurzie Mgr. Hybenová) a v Zuberci, (vedúca exkurzie Mgr. Drábková) v decembri ich zaujala ponuka 1-dňovej exkurzie do adventnej Viedne (Mgr. Hybenová, PaedDr. Saganová).
Prvou zastávkou na ceste prehlbovania národného povedomia sa stal skanzen v Pribyline. Múzeum liptovskej dediny, najmladšej na Slovensku, predstavuje ukážku tradičného spôsobu života v rázovitom Liptove. V múzeu sme si pozreli stavby zo zátopovej oblasti Liptovskej Mary a obcí regiónu. Architektúra odráža sociálne a spoločenské rozdiely obyvateľov obce: nájdeme tu dom krajčíra, kováča, robotníka, kolára, ale i zemiansky kaštieľ či dom richtára. Zaujímavým objektom je škola z Valaskej Dubovej, ako aj gotický Kostol Panny Márie. Druhou zastávkou v poznávaní slovenskej kultúry sa stal skanzen v Zuberci v oblasti Roháčov. Prírodné múzeum predstavujú oravské drevenice, roľnícke a remeselnícke obydlia, hospodárske budovy, stajne, humná, historický drevený mlyn či píla. Sú tu zachované dokumenty o domácej výrobe plátna, modrotlače, súkna, hrnčiarskej výroby a spracovania dreva. Charakteristickými znakmi architektúry sú drobné domčeky so šindľovými strechami s úzkymi okienkami. Pani sprievodkyňa nám predstavila dom z Čimhovej postavený z 3 stromov, zemiansku kúriu z Vyšného Kubína s expozíciou školy, ktorú navštevoval slávny Hviezdoslav.
Aj v rakúskej metropole sa žiakom ponúkol bohatý program. Neodmysliteľnou stavbou pri spoznávaní viedenskej architektúry bola najväčšia katedrála v meste, DÓM SVÄTÉHO ŠTEFANA. Všetkých účastníkov exkurzie zaujala Južná veža Stefell s panoramatickou vyhliadkou mesta, inak 3. navyššia veža v Európe. Hoci terajší tvar katedrály predstavuje neskorú gotiku, Obria brána s vežami je pozostatkom románskej stavby. Interiér nás okúzlil barokovými oltármi, organom s desaťtisíc píšťalami, zvonka gotickými sochami svätých. Pod kostolom sa nachádzajú katakomby, kde sú pochovaní prví Habsburgovci a viedenskí arcibiskupi. Ďalšou atrakciou bol GRABEN – mestské priekopy rímskych táborov, prestavané od čias Márie Terézie. V týchto končinách sme sa zoznámili s jednou z najstarších viedenských stavieb, s KOSTOLOM SVÄTÉHO PETRA, ktorého raritou sú všetky staré betlehemy zo spolkových krajín Rakúska. Prekvapila nás tabuľa oproti kostolu, písaná okrem nemčiny aj v češtine, pretože všetkým okoloidúcim pripomínala, že tu žil T. G. Masaryk. Odstránenie moru symbolizuje neďaleký MOROVÝ STĹP SVÄTEJ TROJICE a dozvedeli sme sa, že počas epidémie deti museli piť povinne víno, aby boli chránené pred nákazou. Ďalej sme obdivovali JOSEPHPLATZ s jazdeckou sochou Jozefa Druhého, vytvorenej podľa sochy Marca Aurélia. Syn Márie Terézie, známy ako reformátor, dal v roku 1784 vo Viedni zriadiť prvú nemocnicu, ale zároveň prikázal pochovávať tak, že truhlu s nebožtíkom postavili nad hrob a stlačením gombíka spadlo do jamy, a tak bola truhla použiteľná nespočetnekrát. V blízkej REDUTE je umiestnená knižnica a za vlády Márie Terézie bol jej riaditeľom rodák z Terchovej, Adam František Kollár. Naša prehliadka zimnej Viedne pokračovala obdivom 20-metrového PAMÄTNÍKA MÁRIE TERÉZIE, po stranách ktorého sa nachádzajú dve rovnaké budovy, Prírodovedecké múzeum a Umelecko-historické múzeum, ktoré niektorí študenti v čase individuálneho voľna aj navštívili.
O Viedni by sa dali písať historky na desiatky strán, veď kto by obišiel bránu hrdinov – HELDENTOR, POMNÍK KRÁĽA ARCIVOJVODU, ktorý sa preslávil víťazstvom nad Napoleonom či POMNÍK PRINCA EUGENA SAVOJSKÉHO, pod velením ktorého sa Viedeň ubránila Turkom, alebo Činoherné divadlo BURGTHEATER. Neobišli sme ani neogotickú VIEDENSKÚ RADNICU, UNIVERZITU s najväčšou knižnicou na svete v nemeckom jazyku, helenistický PARLAMENT...
V dobrej nálade sme sa vo večerných hodinách vracali do našej rodnej Žiliny, ktorá sa
v mnohých prvenstvách nevyrovná rakúskej krásavici na Dunaji, a predsa má nezastupiteľné miesto v srdci, pretože je najkrajším klenotom, ktorý z nás nikto nezaprie...
Mgr. Ľubica Hybenová