Reparát z čitateľského denníka | Gymnázium, Veľká okružná 22, ŽILINA

Dňa 18.novembra sa naši druháci, tretiaci a štvrtáci zúčastnili v Dome odborov divadelného predstavenia Reparát z čitateľského denníka v podaní Túlavého divadla z Bratislavy pod taktovkou uznávaného režiséra Jakuba Nvotu.
Prestavenie vyvolalo výmenu názorov, týkajúcich sa za a proti, a ukázalo sa, že ľudský vkus je nielen originálny, ale predovšetkým nevyspytateľný. Celkový zážitok postmoderne spracovanej témy slovenskej klasiky prerušovali šumiaci a nesústredení žiaci z nemenovanej školy a škoda len, že kultúrny divák nevychutnal všetko, čo sa odohrávali na javisku.
Divadlo bolo určené mladému divákovi a jeho právom alebo odvahou? je vyjadriť svoj hodnotiaci súd. Preto citujem niekoľko hodnotení študentov, ktorí sa zúčastnili prezentácie spomínanej témy.
Zaujímavý a najmä odvážny nápad robiť predstavenie o povinnom čítaní, ktoré je medzi dnešnými študentmi nepopulárne a jeho obľúbenosť dlhodobo stagnuje.
Hra je postavená na inotaji, kde sa obsah literárnych diel opiera o vlastnosti slovenského národa a historickú nespoluprácu. V jednotlivých častiach využíva zvyklosti modernej doby, ktoré dokážu zaujať diváka, no môžu v ňom vyvolať aj rozporuplnosť. Na začiatok vytiahli tvorcovia hudobný prvok v podobe rapu s veršami Mor ho!
Pre variabilitu neskôr prechádzajú k ďalšiemu inotaju, k prirovnaniu národných buditeľov k nejednotným hráčom národného hokejového tímu. Autorovi možno vysloviť pochvalu, keď v ďalšom obraze o slovenskej dráme dokázal nájsť skryté i primitívne súvislosti medzi dielami našich dramatikov a podarilo sa mu ich spojiť do súvislého a logického príbehu.
Ak bol divák na hru sústredený, jeho vedomosti z povinnej literatúry sa prehĺbili a rozšírili, teda aj sekundárny plán hry bol splnený. Dielo hodnotím veľmi dobre, bolo aj komické a dokázalo zaujať, čiže spĺňa všetky podmienky náročného diváka.

Divadlo bolo kreatívne spracované. Výkony hercov – obzvlášť toho v oranžových nohaviciach - boli „na nezaplatenie!“
Občas boli v hre hluché miesta, bez humoru. Nerozumel som niektorým epizódam, napríklad Kalinčiak v reštaurácii ... Polovica hľadiska sa smiala. Najviac sa mi páčila situácia, keď Štúr odkorčuľoval na poľovačku do Modry. Divadlo ma skutočne bavilo...

Predstavenie, ktorého som sa zúčastnil, hodnotím pozitívne. Účinkovali v ňom mladí herci, ktorí sa snažili objasniť obecenstvu históriu slovenského jazyka prostredníctvom diel. Mladí ľudia mladým – to nemohlo byť „suché“ a nudné. Čo sa mi nepáčilo, v niektorých momentoch som potreboval pomoc starších spolužiakov. Verím, že keď herci z Túlavého divadla zavítajú do Žiliny, pôjdem opätovne a schuti sa zasmejem.

Na predstavení sa mi páčil nadľahčený pohľad, vtipne podaný, na povinnú literatúru. Očakával som niečo výslovne výchovné. Čo sa týka hereckých výkonov, tie boli veľmi dobré. Herci vedeli podať vtip, vidno, že sú zvyknutí hrať pre mládež.

Divadlo vyznelo neprofesionálne, stále sa opakoval úvod a nikdy sme sa nedostali hlbšie k veci, čo by nebol taký veľký problém, ale herci nám to podali takým štýlom, že to vyznelo ako výsmech vážnej témy (slovenskej povinnej literatúry ...

Keď som prišiel do sály, tak som na javisku videl len pár rekvizít a hovoril som si, či to bude stačiť ... Ale stačilo. Človek žasol, čo tí herci stvárali. Vystúpenie bolo podané vtipnou formou, splnilo moje očakávania ...


Budeme radi, keď nám napíšete svoje dojmy, priaznivé i kritické, z decembrových kultúrnych podujatí. Hodnotenie pomôže aj ďalším školám pri výbere aktivity mimo školských lavíc. Ďakujem za spoluprácu. Mgr.Ľubica Hybenová