Prskavka v našich dlaniach stále horí. Nepatrné pramienky jej svetla kývajú hviezdam. Ešte chvíľočku…maličký záblesk…bude tvoj osud spletený s mojím. Ešte okamih budeme my.
Z temna sa vynárajú rozmazané tiene. Poznanie, ktoré v tomto uzle možno chápať ako spoznávanie. Ostanú z nás tône? Len neurčité postavy?
Každý z nás - ja a ty - my všetci nesieme v sebe istú vlastnosť, iskru, ktorá objasňuje jeho podstatu v pohľade iných ľudí. Črtu, ktorú si vari všimne - u teba i u mňa - i náhodný, celkom nezaujatý pozorovateľ.
Už sme spolu dlho, dosť dlho na to, aby sa z rozmanitej masy našich pováh zodvihla bytosť. Nadindividualita. Stalo sa tak? Na to si nech ti odpovie tvoja duša.
Skúsim Ti povedať čosi o tom, ako JU vnímam ja. Je inteligentná,
cieľavedomá, presvedčená o svojej jedinečnosti, bojujúca. O svoje miesto na slnku. Je hlučná, no i tichá, veselá i smutná. Náladová, podľa toho ktorý jej kúsoček sa najsilnejšie ozýva. Hrá na gitaru, spieva i škrieka, tancuje. Prevažne spoľahlivá. No z času na čas jej "vnútornosti" nenachádzajú spoločnú cestu. Len disharmónia, zmätok. Chradne.
cieľavedomá, presvedčená o svojej jedinečnosti, bojujúca. O svoje miesto na slnku. Je hlučná, no i tichá, veselá i smutná. Náladová, podľa toho ktorý jej kúsoček sa najsilnejšie ozýva. Hrá na gitaru, spieva i škrieka, tancuje. Prevažne spoľahlivá. No z času na čas jej "vnútornosti" nenachádzajú spoločnú cestu. Len disharmónia, zmätok. Chradne.
Kráčaj sám…
Ak sa nik neozve na tvoje volanie, kráčaj sám…
Tá prskavka ešte horí. Nepatrné iskierky jej svetla kývajú hviezdam. Ešte chvíľočku…maličký záblesk…bude tvoj osud spletený s mojím. Ešte okamih budeme MY.
Z tmy sa vynárajú neostré tiene. Poznanie, ktoré v tomto uzle možno chápať ako spoznávanie. Ostanú z nás len tône? Neurčité postavy?
Každý z nás - ja, ty - my všetci nesieme v sebe istú vlastnosť, črtu osvetľujúcu jeho bytie z pohľadu iných ľudí. Tú, ktorú si všimne i náhodný, nestranný pozorovateľ.
Tak sa zbav nálepok a obzri sa.
Len si spomeň na vášnivého dišputanta, ohlasujúceho sa temer neustále, kladúceho otázky, obhajujúceho, rozčúleného a oponujúceho. Naozaj chce toto všetko vedieť ?
V jeho blízkosti často kráča. Serióznosť a spoľahlivosť sama. Galantný v každom okamihu.
Oproti nemu stojí on. Silu svojho Ja odkrýva svojím pevným hlasom a zvolaniami do rušného priestoru miesta, ktoré spoločne zdieľame. Pevný charakter? Jeho výkriky a poznámky v poslednej dobe strácajú na objektivite. Je to otvorenosť alebo číra…?
Dievčina, ktorá našla záľubu v učení sa. Vie, čo chce. Vo svojich cieľoch jasne vyhranená. Pamätáte sa na rozprávkového Dráčika?
Jej priateľka, ktorá MUSÍ bojovať o svoje "miesto na slnku". Emancipovaná mladá žena, ktorej je blízka sfére trhovej ekonomiky.
Čo sa škeríš? Áno, ty, človek majúci dobré nápady. Predstavuješ sa ako Franz Kafka, Charlie Marsh a mnoho iných. Mená sťa kúsočky mozaiky zvanej Ty.
Zasvätení vravia, že sa dá nahovoriť na každú srandu. Voľno rád trávi pri počítači, vysielajúc odkazy virtuálnym bytostiam. Jeho
Kamarát, ktorý nájde riešenie tej - ktorej matematickej záludnosti. Riešenie zvyčajne zložité, dávajúce tušiť, čo sa odohráva v jeho tichej mysli.
Vari všetci sme v tebe cítili aroganciu. No zrazu si nám povedal, že sme tu z lásky a pre lásku.
Kedysi mi pripomínala porcelánovú bábiku. Jemná, nežná, elegantná. A predsa…! Vie i kričať.
Nemajú ťa veľmi radi. Ešte nepochopili, že i ty si človek ako oni a že optimálne riešenie nevyhovuje každému, ale väčšine. Večne zaneprázdnený?
Mačiatko. Stmeľuje naše individuality tým, že vystupuje za nás. Zháňa, vybavuje, stará sa. Rešpektovaná. Jej (druha z tichých a búrnych chvíľ) sme objavili medzi nami tesne pred polrokom. Škola ho neupútala. Stále ho neviem odhadnúť.
Dievča z lesov. Túlať sa. S touto myšlienkou víta leto.
Tíško sa usmievajúci, nenápadný, vždy ochotný pomôcť. Stretnente ho v chráme jeho Otca.
Človek hodiny sediaci na brehu riek a potokov. Jeho ryby sú krásne, zlaté a on pozná ich obyčaje. Len málokto vie, čo za siete spriada v hlave.
Budúci manažér. Nemôžem si pomôcť, tak to cítim. Silný, hlučný a presadzujúci sa.
Prečo sa tak veľmi bojíš byť malým? A prečo - napriek svojmu boju -ostávaš nemenne stáť ?
Život je tvoj dobrý kamarát. Nestrácaš dobrú náladu. Veľké dieťa J
V skrytosti píše a otvára svoje vnútro. Vo virvare všedných dní tuho sa opierajúca o svoje istoty. Pre nás tak neisté.
Intelekt, poznanie, vedomosť, tomu verí on. Na slová intuícia, pradávne, povera, na slová s korenistou príchuťou odmietavo vrtí hlavou.
Usmiaty, čosi veselé si pobrukujúc. Obľúbený najmä u dievčat. Zasmeje sa i sám na sebe.
Vážny a stojaci nohami pevne na zemi. Nekompromisný v tom dobrom slova zmysle.
V istú chvíľu zmätený chlapček, čo nevie, čo chce. Ťažko viem, kedy mu veriť a kedy žartuje. Veľmi, veľmi dotklivé stvorenie. No niekedy prekvapí tým, že svoju cestu dávno pozná.
Bystrozraký. Strapatý. Myslí rýchlo.
Ty si náramne presvedčený o svojej vlastnej hodnote, nemýlim sa? Veríš svojim schopnostiam a tie ťa - zdá sa - dosiaľ nesklamali.
Kamarátka do každého počasia. Ľuďom, ktorých je u nás najviac počuť.
Spontánnosť dieťaťa. Vietor vo vlasoch. A snívať. Strácajúc sa v labyrinte školských povinností.
Stvorenie hľadajúce chodníčky do čarovných svetov. Krásnych umení. Zapadajúci do prítmia noci, ktorú zafarbuje tiché blues.
Nepoznám ťa. Vždy sa javíš milý, priateľský. Nič ťa nevyvedie z miery.
Ostala som pred tebou sama. Počúval si ma chvíľu, dosť hodnú na to, aby si vedel…