Exkurzia do Oswiecimu a Krakowa

Dňa 4. 5. 2017 sa 80 žiakov nášho gymnázia a 4 pedagógovia vydalo bližšie spoznať históriu dvoch poľských miesť Oswiecimu a Krakowa. V dopoludňajších hodinách sme si prezreli priestory najväčšieho vyhladzovacieho tábora z doby nacizmu Auschwitz – Birkenau. Zachmúrená olovená obloha, z ktorej sem-tam vypadávali kvapky dažďa, akoby chcela umocniť emotívnu výpoveď sprievodcu o osudoch 1,3 milióna Židov, Rómov, ruských a poľských zajatcov. Výpoveď o tragických osudoch ľudí, z ktorých bolo vyše 1,1 milióna zavraždených – niektorí hneď po príchode do tábora v plynových komorách alebo boli zastrelení, iní zomreli na následky chorôb, podvýživy, týrania alebo lekárskych pokusov. Z Oswiecimu sme odchádzali mĺkvo, potichu. Pohrúžení do svojich úvah sme nastúpili do autobusu, aby nás dopravil do ďalšieho miesta nášho putovania – Krakowa. Najmä tých z nás, ktorých od prehliadky neodradila ani nepriazeň počasia, Krakow pokoril svojou neopakovateľnou atmosférou. Zo všetkých kútov na nás dýchala história bývalého kráľovského mesta, či už to boli exteriéry hradného vrchu Wavel, kráľovský hrad, katedrála s hrobkami najvýznamnejších poľských kráľov, alebo Rynek - Kostol sv. Vojtecha, radnica, Mariánsky kostol, Sukiennice, Barbakan ... Atmosféru dávnych čias stredovekého mesta dotvárali všadeprítomné koče a pach koní. Chvíľka oddychu pri šálke kávy na slnkom zaliatom námestí bola neopakovateľná. Dojmy z exkurzie v nás rezonujú dodnes. Oswiecim nás prinútil a ešte viackrát nás bude nútiť zamýšľať sa nad tým, čo bol schopný človek spôsobiť druhému človeku. Ale hlavne na príklade oswiecimskej tragédie sme pochopili slová G. Santayana, ktorý povedal: „Tí, čo sa nepamätajú na minulosť, sú odsúdení na to, aby ju znova prežili.“